oPeniazoch.sk, index Foto:SITA;TASR
DPH je jednou z najmladších daní, napriek tomu za krátky čas urobila obrovskú kariéru. S výnimkou Spojených štátov ju zaviedli všetky krajiny OECD. Vlády ju milujú, pretože ľudia voči nej nemajú averziu, navyše ani rast veľmi neobmedzuje.
V uplynulých rokoch sa v EÚ natoľko rozrástla trestná činnosť založená na podvodoch s DPH, že sa objavuje otázka, či by nebolo lepšie celý systém zrušiť a vydať sa cestou USA. Nebola by to ľahká zmena.
Daň z pridanej hodnoty navrhol nemecký obchodník Wilhelm von Siemens po prvej svetovej vojne. Von Siemens bol presvedčený, že zdaniť výrobok bude najlepšie tak, že každý zaplatí do rozpočtu za extra hodnotu, ktorú vytvára. Myšlienka sa o niekoľko desiatok rokov dostala do praxe. Prvý krát ju zaviedol Maurice Laurel, riaditeľ francúzskeho daňového orgánu, na jar roku 1954. Dbal na to, aby sa systém zaviedol jemne a postupne, preto najskôr zdanili len produkty veľkých firiem, až následne sa daň zovšeobecnila na všetky priemyselné odvetvia.
Populárna ako Beatles
Následná expanzia DPH sa dá v šesťdesiatych rokoch prirovnať len k hystérii okolo The Beatles. Razom sa rozšírila cez Afriku do Latinskej Ameriky, západnej Európy po celom svete, vlády jej prišli na chuť a z roka na rok jej hladinu dvíhali. Čoraz väčšiu časť rozpočtu, pochádzajúcu z daní, tvorila DPH. Kým v roku 1975 tvorila DPH v krajinách OECD len 8,8 percent z celkových daňových príjmov, v roku 2008 to už bolo 18,7 percenta.
Na Slovensku je v súčasnosti výška dane stanovená na 20 %, čo je základná sadzba. Na lieky, medicínske potreby a knihy sa vzťahuje znížená sadzba 10 %. V rokoch 2004-2010 bola základná sadzba DPH 19 %, pred rokom 2004 bola základná sadzba 20 % a znížená 14% ale vzťahovala sa na iné položky ako dnes. V iných krajinách existujú často aj tri a viac sadzieb DPH.
Horúčka zvaná DPH zrazu ovládla všetky krajiny OECD, s jedinou výnimkou. Nezasiahla len Spojené štáty americké, hoci v sedemdesiatych rokoch sa i tam pohrávali s myšlienkou ju zaviesť. Napríklad Richard Nixon ňou bol nadšený, no v konečnom dôsledku z toho nič nebolo.
Prečo ju vlády milujú
Prečo je DPH tak populárna medzi vládami? Dá sa hospodársky aj politicky veľmi dobre použiť. Je obľúbená, pretože veľmi neskresľuje správanie sa hospodárskych subjektov, ako to napríklad robí zvýšenie daní z práce. Výskum ukázal, že po dani z nehnuteľností obmedzuje DPH najmenej ekonomický rast. Okrem toho je ňou zaťažený široký okruh platiteľov. Jesť totiž musí každý, aj vtedy, ak sa nákup v obchode predraží. Ten kto nakupuje v obchode, v zásade platí daň. Je jedno či sú to zákazníci pracujúci, alebo nezamestnaní, dokonca je jedno aj to, či niekde pracujú na čierno a v ostatných daniach podvádzajú.
Politici ju majú radi aj preto, že zvýšenie DPH prežívajú voliči menej dramaticky. Ak sa má zvýšiť daň z príjmu, ľudia sú ochotní vyjsť do ulíc, zvýšenie sadzby DPH si ani neuvedomujú. Aj keď DPH zaplatia spotrebitelia v konečnej cene výrobku, neuvádzajú ju vo svojom daňovom priznaní a preto si celkom dobre neuvedomujú, koľko si z nákupu odkrojí štát. Prerozdelenie však nie je ideálne, viac zaťažuje chudobných než bohatých, pretože chudobnejší vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov na spotrebu a nedokážu ušetriť. Ani zníženie DPH na niektoré základné potraviny veľmi nepomáha, pretože je veľmi ťažké oklieštiť cieľovú skupinu. Zľavy sa premietnu v prospech bohatších, ich spotreba je totiž vyššia.
Ako zarobiť na DPH
Európska komisia zdôraznila, že ak DPH nie je na úrovni 10 percent, oplatí sa zločincom špekulovať nad tým, ako na nej zarobiť. Podvody s DPH majú dve základné schémy. Líšia sa len v zložitosti celého reťazca, ale v konečnom dôsledku je tu jedna kľúčová firma, ktorá neplatí dane a využíva fiktívne faktúry a ostatní účastníci si uplatnia nárok na vrátenie zaplatených daní.
V prvej verzii tzv. chýbajúci obchodník predá výrobok a prenesie daň na kupujúceho. Kupujúci následne predá výrobok ďalej a z navýšenia si stiahne daň, ktorú zaplatil chýbajúcemu obchodníkovi. Chýbajúci obchodník, ale nezaplatí daň štátu.
Druhou schémou je tzv. kolotoč. Je to typický model cezhraničnej transakcie. V tomto prípade sa podvádza tak, že chýbajúci obchodník predá výrobok kupujúcemu X, ten výrobok posunie do iného členského štátu EÚ, v ktorom si uplatní navrátenie dane. Po exporte tovar spoločnosť opäť predá chýbajúcemu obchodníkovi, a ten opäť kupujúcemu X. Ak sa do reťazca zapoja ďalšie spoločnosti, priamy vzťahom medzi stranami je takmer nedokázateľný. Tzv. karuselový obchod má aj vylepšenú verziu, kedy existuje niekoľko úrovní systému, z ktorých je jedna právne čistá. Vyčísliť sumu, ktorá sa dá týmto spôsobom získať by bolo čisto špekulatívne, no rozhodne nejde o žiadne drobné.
Proti podvodom znížením sadzby
Podľa mnohých ekonómov by sa podvody s PDH dali eliminovať tým, že by sa DPH zrušila a použil by sa americký systém. Ako už bolo spomenuté, Spojené štáty americké nepoznajú DPH, ale tzv. sales tax, kedy daň neplatia jednotliví hráči za pridanú hodnotu, ale ju zaplatí na konci spotrebiteľ. Samozrejme, že aj v takejto schéme je možné podvádzať, pretože v niektorých prípadoch sa môže spotrebiteľ tváriť, že nakupuje s cieľom tovar predať ďalej. Ak nie je konečný zákazník, daň platiť nemusí. To znamená, že riešením nie je ani ameriký systém, ale skôr nízke sadzby dane. Zbytočne by sa zaviedol nový model, ak by zostala daň 20 %, zločinci by si už našli spôsob ako štát ukrátiť. V USA nie je daň z predaja tak vysoká, pohybuje sa na úrovni od 1 do 10 %. V rôznych štátoch je rôzna, ale vo väčšine dosahuje 5-6 percent, preto nie je pre podvody tak lákavá ako u nás.
Brusel nadšený nie je
Predpisy v oblasti DPH sú do značnej miery v EÚ neprestrelné. Zatiaľ čo pri iných daniach majú jednotlivé štáty maximálny manévrovací priestor, pri DPH je stanovený počet kľúčov, ktoré sa môžu použiť, na čo sa môžu uplatňovať úľavy, čo je potrebné zvážiť pri jej zavedení.
Účinok obrátenej DPH, tzv. reverse charge, kedy sa zaplatí až na konci reťazca ako v USA, je jednoznačne pozitívny. Aj Európska komisia sa k tomuto riešeniu stavia zhovievavo. Prijala napríklad smernicu, ktorá umožňuje takýto postup uplatniť na tovar na obdobie deviatich mesiacov až dva roky. Pravidlá sú ale prísne, stále je veľa obmedzení. Napríklad koncovým užívateľom nesmú byť jedinci, fyzické osoby. Obrátená DPH má byť použitá predovšetkým na poľnohospodárske komodity.
„Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na viaceré komodity ako obilniny, olejniny alebo mobilné telefóny sa už zapracováva do súčasnej novely zákona o DPH,“ povedal v lete po Rade pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin) minister Peter Kažimír. Dnes ide Slovensko proti vystavovaniu fiktívnych faktúr či uplatneniu si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry zavedením kontrolného výkaz DPH.
EÚ má problémy so zavedením obrátenej DPH, takýto krok by úplne narušil jednotný systém a spochybnil zásadu voľného pohybu tovaru. Buď by sa mal zaviesť jednotne všade, alebo nikde. Hybridný systém nie je možné udržať, stačí sa pozrieť na príklad, kedy obrátenú DPH zaviedli na obilniny v Maďarsku. Svoje "miesto podnikania" si v tomto prípade podvodníci s DPH preniesli okamžite na Slovensko.
Jednotné zavedenie reverse charge by predstavovalo pre rozpočty EÚ isté nebezpečenstvo. Kým tradičný výber DPH, aj napriek podvodom, predstavuje kontinuálny, stabilný príjem, obrátená DPH by sa vyberala až v momente, keď určitý výrobok alebo služba skončí u konečného spotrebiteľa. Dokonca aj pre najsilnejšie štáty môže takýto posun spôsobiť vážne problémy s likviditou.
Ďalší nezanedbateľný aspekt, pre ktorý sa Brusel pozerá na obrátenú DPH cez prsty, je opäť spojený s rozpočtom. Významný, až desaťpercentný podiel platieb členských štátov EÚ do spoločného klobúka pochádza práve z DPH. Ak by sa narušil výber DPH, negatívne by sa to odzrkadlilo aj na spoločnom rozpočte.
