oPeniazoch.sk, patria Foto: SITA
Rast cien poľnohospodárskych komodít a cien potravín vyvoláva obavy. Napríklad Svetová banka v roku 2011 predpovedala, že ak nedôjde k zmene v politike, doženú vysoké ceny potravín milióny ľudí k chudobe. Dokonca aj v Spojených štátoch sa v médiách objavili úvahy o tom, že rýchly rast cien potravín obmedzuje disponibilné príjmy domácností.
Pohyb cien potravín je často dávaný do súvislosti s vývojom cien ropy. Dôvodom by malo byť to, že ropné produkty predstavujú vstupy pre poľnohospodársku výrobu a rast ich cien zvyšuje aj náklady spojené so spracovaním, skladovaním a distribúciou potravín. K tomu býva zmieňovaný vplyv biopalív, a to najmä vo vyspelých ekonomikách a hlavne v USA. Spojené štáty už dlho podporujú výrobu etanolu z kukurice, tento etanol je potom využívaný hlavne na výrobu vysokooktánových automobilových palív. Politické rozhodnutia v roku 2006 urobili z etanolu z kukurice v podstate jediné dostupné aditívum a dopyt po ňom zodpovedajúcim spôsobom vzrástol, rovnako ako dopyt po kukurici. To sa prejavilo rastom jej cien. Všeobecne sa potom predpokladá, že sa tým posilnil aj prenosový mechanizmus medzi cenami ropy a cenami potravín. Priemyselné využitie kukurice totiž podľa týchto názorov priamo konkuruje jej potravinárskemu využitiu.
Konkrétne údaje uvedené tvrdenia len nedokazujú. Neexistuje žiadny dôkaz, že by ceny potravín úzko súviseli s cenami ropy, a to ani pred, ani po zmene politiky v roku 2006. Zatiaľ čo cena ropy je vysoko premenlivá, maloobchodná cena potravín je pozoruhodne stabilná. Po úprave o infláciu dosahuje rast maloobchodných cien potravín v USA od roku 2006 iba 1 % ročne. Trochu iný obrázok vidíme pri cenách poľnohospodárskych komodít, ako je kukurica, pšenica, sója a ryža. U nich dosiahol reálny rast 12 – 15 %, len pri pšenici to bolo 7 %. Ceny mäsa sa potom v priemere zvýšili o 4 % ročne. Je teda nutné rozlišovať ceny potravín a ceny poľnohospodárskych komodít, ktoré realizujú farmári za svoju produkciu.
Rozdiel medzi rýchlejším rastom cien poľnohospodárskych komodít a pomerne stabilnými cenami potravín je daný tým, akú malú časť tvoria ceny komodít na celkovej cene potravín. Napríklad v celkovej cene chleba predstavuje cena pšenice len asi 5 %. Aj keď teda dôjde k jej výraznému rastu, zvýšenie ceny chleba bude zanedbateľné. Dostávame sa tak k tomu, ako veľmi sa dá z rastu cien potravín viniť cenu ropy. Je pravdou, že napríklad 1 % rast reálnej ceny ropy je zvyčajne nasledovaný o rok oneskoreným rastom cien kukurice vo výške asi 0,5 %. Nejde ale pravdepodobne o priamy vplyv rastu cien ropy, ale o odraz celkového posunu v dopyte. Je to zrejmé napríklad z toho, že spolu s cenou ropy rastú aj ceny umelých hnojív, ktorých výroba je ale spojená s cenami zemného plynu. A vývoj jeho cien sa od pohybu cien ropy líšia. Vidíme tak dôsledky celkového rastu dopytu po rope aj po poľnohospodárskych komoditách.
Navyše vieme, že aj keby došlo k 100 % rastu reálnych cien palív, hlavne nafty, celkové náklady poľnohospodárov by sa zvýšili približne o 5 %, pretože podiel týchto palív na celkových nákladoch je relatívne nízky. Ťažko sa teda hľadajú dôkazy toho, že by vyššie ceny ropy vyvolávali rast cien potravín. Niečo iné je ale to, ako rast cien poľnohospodárskych komodít ovplyvňuje chudobných ľudí v menej vyspelých krajinách. Odpoveď nie je dopredu jasná, pretože tamojší farmári sú spotrebitelia aj producenti komodít. V krajinách ako Vietnam vyvoláva rast cien ryže rast bohatstva. Naopak, v krajinách ako Pakistan, kde je veľká časť chudobných populácie sústredená v mestách, je efekt rastúcich cien poľnohospodárskych komodít opačný.
Uvedené je výťahom z "Do food prices respond to oil – price shocks?", autormi sú Christiane Baumeister a Lutz Kilian.
