oPeniazoch.sk, Journal of Economic Literature Foto:SITA
Zníženie daní dokáže ekonomiku nastaviť na rýchly rast. No zároveň je pravdou aj to, že výhradne iba znižovanie daní na naštartovanie ekonomiky nestačí.
Znižovaniu daní sa poteší každý, no v "odborných kruhoch" je módne sa ohľadom znižovania trošku "štorcovať". Ak by pre dosiahnutie úspechu stačilo len znížiť dane, prečo by tak neurobili všetci?
Netreba objavovať objavené. Existujú úspešné programy na znižovanie daní. Stačí ich skopírovať zo zahraničných hospodárskych politík a zaviesť ich doma. Prvým krokom by preto malo byť rozhliadnutie vôkol, ktoré krajiny dosiahli veľký úspech, a aké boli použité kroky, ktoré k nemu viedli. Na muške je prvý adept. Čo je z hľadiska rozpočtu základom úspechu Spojených štátov?
Stačí sa pozrieť na Reaganovu éru, kedy sa hospodárska politika zamerala na daňové škrty. Ekonomickí historici tvrdia, že v rokoch 1981-1989 išlo o jeden z najvýznamnejších hospodárskopolitických krokov za ostatné tri desaťročia. V Reaganovom programe figurovalo:
-zníženie federálnych daní ,
– pri daniach z príjmov sa okresala horná hranica zo 70 percent až na 28 percent
– zvýšenie daní pre nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva
– zníženie dane z kapitálových výnosov
– škrty vo výdavkoch vlády na sociálne programy
– liberalizácia a odstraňovania regulácie trhu
– zabezpečenie nízkej inflácie a nízkych úrokových sadzieb
Systém mal stimulujúci vplyv na podniky, najmä na malé a stredné spoločnosti, podporoval vytváranie pracovných miest a oproti predchádzajúcemu stavu poskytol omnoho väčší priestor súkromnému sektoru. Výsledkom bolo zníženie priemerného daňového zaťaženia, hranice mantinelov pri dani z príjmu sa k sebe priblížili, rodinám reálne narástol príjem, a hospodársky rast bol skutočne viditeľný.
Tento systém mal samozrejme aj svoje chybičky krásy. Napríklad v dôsledku nižších daní poskočil rozpočtový deficit a výrazne vzrástol verejný dlh. Aj vojenské výdavky sa zvýšili, čo na jednej strane pomohlo naštartovať rast, ale na strane druhej sa vysoké náklady prejavili aj na rozpočte. Najvážnejšie, dlhodobé negatívum bolo, že z krajiny, ktorá zahraničiu požičiavala, sa za Reagana stala Amerika, ktorá bola závislá na prílive zahraničných zdrojov.
Napriek zrejmým negatívnym aspektom, ktoré nakoniec uznal aj sám Reagan, sa ekonomickí historici domnievajú, že škrtmi na daniach a znížením výdavkov na sociálne programy v kombinácii s menovou politikou Fedu, dereguláciou a zabezpečením zásad voľného obchodu (liberalizáciou), sa podarilo naštartovať dlhodobú periódu hospodárskeho rastu, ktorá je považovaná za najdlhšiu dobu prosperity v Spojených štátoch.
Tento recept kedysi zafungoval. Nemohol by sa oprášiť, mierne upraviť a za predpokladu opravy uznaných chýb použiť znova?
