oPeniazoch.sk, patria;FT Foto:TASR;SITA
Zhoršujúce sa postavenie vysokoškolsky vzdelaných ľudí nemá na svedomí len kríza, súvisí tiež s fenoménom známym v celej Európe: infláciou titulov.
Veľká Británia sa môže pochváliť jednými z najlepších univerzít na svete, v ktorých svoje deti nechávajú vzdelávať ruskí oligarchovia alebo indickí magnáti. Rad ich absolventov ale veľký dôvod na oslavy nemá. Podľa údajov štatistického úradu (ONS) sa 47 % čerstvých držiteľov vysokoškolských diplomov v Británii živí prácou, na ktorú stačí stredoškolské vzdelanie.
Pomery na trhu práce sa pre mladých ľudí dramaticky zhoršili s príchodom finančnej krízy v roku 2008. Pred jej začiatkom podľa čísel ONS na pozíciách s nižšími nárokmi na kvalifikáciu typu predavačov či ošetrovateľov pracovalo 39 % čerstvých absolventov. Negatívny trend sa síce zastavil v roku 2010, ale zvrat sa od tej doby nedostavil. Britská ekonomika medzitým vytvorila 1,1 milióna nových pracovných miest.
Spolu so zhoršujúcimi možnosťami uplatnenia klesá aj priemerný zárobok mladých ľudí s titulmi. Analýza denníka Financial Times ukázala, že nástupné platy vysokoškolákov sú v súčasnej dobe o 12 % nižšie ako pred piatimi rokmi. Absolventi tiež dlhujú o 60 % viac. Školné na univerzitách, najmä tých verejných, pritom rýchlo rastie. Po veľkej reforme sa vlani priemerná cena ročného štúdia takmer strojnásobila a teraz v maximálnom pásme dosahuje 9000 libier (10 881,39 EUR).
Štatistiky odkrývajú hlbokú priepasť medzi mladšou generáciou a zvyškom populácie, ktorá mala väčšie šťastie, pretože sa na trhu práce začala presadzovať za priaznivejších makroekonomických podmienok. Práve na mladých ľudí by za 20 rokov mala začať doliehať najväčšie ťarcha dôchodkových a zdravotných nákladov silných povojnových ročníkov.
Pri pohľade na finančnú situáciu čerstvých absolventov je ťažké si to predstaviť. Veľké percento ich žije v Londýne, na ktorý pripadá štvrtina britského HDP. Kvôli zvýšenému medzinárodnému záujmu o investície do realít, tu nájmy v posledných rokoch narastajú o desiatky percent ročne. Keďže nájomné zmluvy platia od šiestich do 12 mesiacov, musia sa absolventi často sťahovať a postupne sú vytláčaní do menej lukratívnych okrajových častí. Vláda v snahe o nápravu predstavila program Help To Buy, ktorý má s pomocou štátom garantovaných hypoték zvýšiť dostupnosť vlastného bývania. Lenže pre väčšinu ľudí z cieľovej skupiny je nepredstaviteľné našetriť aspoň požadovaných 5 % z ceny nehnuteľnosti v Londýne. Rad absolventov premýšľa o emigrácii.
Zhoršujúce sa postavenie vysokoškolsky vzdelaných ľudí nemá na svedomí len kríza, súvisí tiež s fenoménom známym v celej Európe: infláciou titulov. Zatiaľ čo podiel vysokoškolákov na celkovej populácii v Británii v roku 1992 predstavoval 17 %, od tej doby sa viac ako zdvojnásobil na 38 %. Dá sa pritom očakávať, že trend bude pokračovať. Absolventi majú totiž stále lepšie šance na získanie miesta než ich rovesníci s nižším vzdelaním. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti vo vekovej skupine 21-30 u stredoškolsky vzdelaných činí 14 %, u vysokoškolákov je to len 9 %. K disproporcii prispieva práve ochota vysokoškolákov prijímať miesta určené menej vzdelaným kolegom, ktorí sú tak z trhu práce vytláčaní prekvalifikovanou konkurenciou.
Podľa štatistických dát dvaja z piatich čerstvých absolventov univerzít nachádzajú prácu vo verejnej správe, zdravotníctve a vzdelávaní, teda sektoroch najviac zasiahnutých vládnymi úspornými opatreniami. Súkromné firmy sa pri nábore stali oveľa opatrnejšími. Stále viac od záujemcov o miesto požadujú prax, alebo im ponúkajú nehradené stáže.
