oPeniazoch.sk, origo Foto:SITA Graf:origo
Návrh vlády pre rok 2014 hovorí o výške 352 eur. Stále nebude ľahké zarobiť si na živobytie, ale s minimálnou mzdou by sa malo zaobchádzať opatrne, ak je príliš vysoká, môže ohroziť pracovné miesta a dokonca aj celé priemyselné odvetvia.
Konfederácia odborových zväzov už v júli tohto roka predložila návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2014, a to na úroveň 364,70 eura. Čistá minimálna mzda, navýšená o 8 %, by tak dosahovala aspoň hranicu chudoby na Slovensku, čo v čase kreovania návrhu medzi sociálnymi partnermi a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR bolo 315 eur.
Európska sociálna charta odporúča, aby minimálna mzda dosahovala 60 % priemernej národnej mzdy. V súčasnosti je to na Slovensku necelých 42 %. "Aktuálna minimálna mzda teda nedosahuje hranicu rizika chudoby, ktorá podľa posledných údajov predstavuje 346 eur mesačne," tvrdí konfederácia.
Keď sa pracovník pýta "mohol by som zarábať viac?", znie to v ušiach zamestnávateľa ako "o koľko zdražie pracovná sila?" Výšku minimálnej mzdy každoročne stanovuje vláda SR nariadením, s účinnosťou od 1.januára príslušného kalendárneho roka.
Ide o zvučný sociálno-politický nástroj v rukách ktorejkoľvek vlády. Výber správnej hodnoty je už ale zložitá hospodárska otázka. Nepochybne ten, kto je odkázaný na minimálnu mzdu, musí v ruke obracať každý cent. Vláda však nemôže dvíhať limit miezd do nebeských výšin. Ak pracovník nevytvorí potrebnú hodnotu, neoplatí sa ho zamestnávať. Neprimerané dvihnutie minimálnej mzdy tak môže veľmi negatívne ovplyvniť zamestnanosť. V odvetviach, kde sa jednoducho neoplatí zamestnancom dvihnúť minimálny plat, ich čaká prepúšťanie. Bolo tomu tak v poľnohodspodárstve, ako aj v oblasti textilu. Mnohí analytici preto v dvíhaní minimálnej mzdy nevidia takmer žiadne pozitívum. Za príklad si berú Nemecko, ktoré sa dokázalo stať hnacím ekonomickým motorom Európy a najflexibilnejším trhom práce bez toho, že by poznalo pojem minimálna mzda.
Dnes je však už situácia iná. Počas koaličných rozhovorov sociálni demokrati uviedli, že sú ochotní spojiť sa s konzervatívcami Angely Merkelovej iba v prípade, že vláda zavedie minimálnu mzdu vo výške 8,5 eura za hodinu. Merkelová 21. novembra hodila do ringu uterák a prisľúbila zavedenie minimálnej mzdy. O konkrétnej suma však nehovorila.
Európska komisia už dávnejšie navrhovala riešenie, o ktorom bola presvedčená, že by pomohlo nemeckej ekonomike. A tým je dvihnutie platov. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť je aj zavedenie minimálnej mzdy. V Nemecku EK navrhovala zvýšenie miezd z dôvodu, aby sa zvýšila spotreba, čo by podľa Bruselu stimulovalo nemeckú ekonomiku postavenú predovšetkým na vývoze. Teória by mohla byť realizovateľná, ale treba podotknúť, že nemecká ekonomika dokázala svoju výkonnosť aj počas krízy i z toho dôvodu, že nemecké firmy neboli viazané opatreniami typu minimálna mzda.
Zvýšenie minimálnej mzdy má teda v zásade pozitívny vplyv na ekonomický rast, kvôli vyššiemu platu potom ľudia viac míňajú. Bude to však fungovať len za predpokladu, že sa dvíhaním platov nespustí vlna prepúšťania. V prípade, že všetkým dvihnú plat, odzrkadlí sa to vo zvýšenej spotrebe, ale ak kvôli tomu mnohí vypadnú z trhu práce, bude efekt opačný. Čím je vyššia hranica od ktorej sa platy dvíhajú, tým sa pravdepodobne vytlačí viac zamestnancov ich legitímnych pracovných miest.
Minimálna mzda je na Slovensku tento rok na úrovni 338 eur. Pre porovnanie v Maďarsku je to 332 eur, v Poľsku 369 eur, ale v Českej republike len 308 eur. Tento údaj sa však nezvykne udávať len tak osamote, ale v porovnaní s platovým mediánom. Ide o štatistický ukazovateľ, ktorý znaky zoradené podľa veľkosti rozdelí na dve rovnaké polovice. Ak máme 101 miezd zoradených vzostupne, medián bude 51. mzda v poradí. Držiteľ mzdového mediánu teda môže prehlásiť, že polovica Slovákov zarába menej ako on a druhá polovica viac. Z vyššie uvedeného obrázku vyplýva, že aj súčasná minimálna mzda je vysoká vo vzťahu k mediánu mzdy, v porovnaní s Českom a Poľskom.
