oPeniazoch.sk, project-syndicate;lad Foto:SITA;wiki
Kríza odhalila opatrenia, ktoré v oblasti hospodárskej politiky fungujú a ktoré naopak vedú k nevyhnutnému krachu. Podľa profesora Dani Rodrika by malo stačiť dodržiavanie troch základných pravidiel, ktoré dlhodobo udržateľný rast zabezpečia.
Zdá sa, že je to celkom jednoduché, stačí skopírovať recepty úspešných krajín: bežný účet vykazuje prebytok, rozpočet je v rovnováhe a pracovné trhy sú pružné a liberalizované.
Dani Rodrik, profesor sociálnych vied na Princetone zdôrazňuje, že je jednoznačné, ktoré krajiny to pred krízou a počas nej „robili dobre“ a ktoré nie. Rovnako sa dajú zadefinovať hlavné prvky úspešnej hospodárskej politiky.
Podľa Rodrika sa teda stačí držať týchto pravidiel:
– Jedným z tajomstiev úspechu je, ak krajina disponuje vyrovnanou platobnou bilanciou, alebo ešte lepšie, keď má prebytok zo zahraničného obchodu a domáci rast nefinancuje zo zahraničných úverov. Samozrejme je jednoduchšie, najmä počas oživenia, použiť na ozdravenie ekonomiky zahraničné úvery a požičané peniaze vynaložiť predovšetkým na dovoz všetkého potrebného na uspokojenie ľudských potrieb. Takéto správanie sa nemá dlhú životnosť a vedie k neudržateľnému stavu končiac kolapsom.
– Druhý recept na úspech tkvie v neregulovanom a flexibilnom trhu práce. Ak sa tak stane, dokážu firmy rýchlo reagovať na meniace sa prostredie. Rozdelenie zdrojov je veľmi jednoduché a efektívne. Čím je viac obmedzení na trhu práce, tým je nižšia účinnosť, čo v dlhodobom horizonte bráni rastu. Liberalizácia a flexibilita, to je to, čo okrem iného urobilo Nemecko pre svoj úspech v posledných dvoch desaťročiach.
– Tretí recept nie je nič viac než vyrovnaný rozpočet, čiže udržateľná úroveň verejných výdavkov. Všetky subjekty v ekonomike ako sú vláda, domácnosti aj podniky vedú krajinu skôr k zadlženiu, trvalý deficit vedie k nerovnováhe, ktorá je z dlhodobého hľadiska určite cesta späť. Opäť sa môžeme pozrieť na Nemecko, kde umiernené štátne výdavky a vyrovnaný rozpočet dali krajine potrebnú stabilitu, ktorá viedla k trvalému a udržateľnému oživeniu.
Dani Rodrik poukazuje na to, že neexistuje jednotný univerzálny recept použiteľný na ktorékoľvek hospodárstvo. Jedna vec je vedieť, čo treba urobiť a druhá, o dosť ťažšia úloha, je to skutočne aj zrealizovať. Rodrik nám vo svojom zamyslení pošepká od koho by sme sa mali priučiť. Rakúsko, Kanada, Uruguaj, Lesotho, či Filipíny. Ale prečo sa medzi odporúčaniami neobjavilo aj Švajčiarsko? Švajčiarske ekonomické ukazovatele, životná úroveň a konkurencieschopnosť patria medzi svetovú špičku. Aj keď mnohým sa pri spomenutí tejto krajiny asi nevybaví pasúca sa krava v rozprávkovej prírode, ale skôr haló ohľadom anonymných bankových účtov. Netreba však ignorovať skutočnosť, že museli dosiahnuť určitú úroveň, aby tam toľkí odniesli svoje peniaze.
Nie je to však hospodárska politika, čo by sme mali od Švajčiarska prebrať. Zastupiteľskej, poslaneckej forme demokracie tu úspešne konkuruje demokracia priama.
Decentralizovaná správa, väčšia ekonomická nezávislosť kantónov, či väčších miest, širšie možnosti obyvateľstva pri prevzatí kontroly nad svojim životom dávajú tejto alpskej krajine významnú konkurenčnú výhodu. Aj tu však existujú rozdiely medzi jednotlivými kantónmi v prospech priamej demokracie. V niektorých kantónoch sa referendum rozšírilo aj na otázky rozpočtu, vrátane daní a výdavkov. Na základe záverov expertov (Kirchgässner – Feld – Savioz 1999) kantóny s väčšou mierou priamej demokracie mali lepšie makroekonomické výsledky ako ostatné. Dokážu hospodárnejšie zaobchádzať s daňovými príjmami a majú aj nižšiu zadlženosť. Verejné výdavky sú oveľa nižšie v porovnaní s inými kantónmi, pretože rozhodnutia rešpektujú názory občanov.
Samozrejme, nie náhodou nechcú svetové vlády dávať za vzor práve Švajčiarsko. Priama demokracia by mala veľmi predvídateľné následky. Porážku by utrpela predovšetkým byrokratická elita poslaneckej demokracie. Kritici priamej demokracie sa zvyčajne oháňajú nevedomosťou ľudí pri závažných rozhodnutiach. Ale na koľko je lepšie prenechať kormidlo krajiny múdrym vodcom, ktorých poveril riadením "nevedomý" národ?
