oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) – Úmysel ozdraviť finančný systém v eurozóne je podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského chvályhodný, ale v tejto oblasti majú zvyčajne slová a činy od seba veľmi ďaleko. Ekonóm je tak skeptický k tomu, že by dozor ECB nad bankami priniesol výraznejšiu pozitívnu zmenu do eurozóny. Aj keď hodnotiť efekt nového dozoru pred tým, ako vykoná reálne kroky, považuje za predčasné.
"Bankový systém aj pred krízou pôsobil v extrémne regulovanom prostredí, na ktoré dohliadali národné centrálne banky, no ani to nezabránilo vzniku krízy," opísal Vlachynský. Rizikové správanie bánk je totiž podľa jeho slov často v záujme vlád. "Ako príklad sa dá uviesť nakupovanie rizikových štátnych dlhopisov periférnych krajín," dodal.
Pokiaľ finančné inštitúcie nebudú čeliť reálnej hrozbe trestu za svoje nezodpovedné kroky, ktorý by mal podobu bankrotu, vždy bude podľa jeho slov v tomto sektore prítomný škodlivý morálny hazard. "Doterajšie kroky väčšinou priniesli regulácie a dane pre zodpovedné zdravé banky a pre tie nezodpovedné peňažnú pomoc od európskych daňových poplatníkov," priblížil Vlachynský.
Ďalším príkladom môžu byť podľa jeho slov aj európske bankové stres testy. "Prebehli v rokoch 2010 a 2011 a prešla nimi dokonca aj španielska Bankia, ktorá pár mesiacov na to potrebovala pomoc," doplnil.
Podľa dnes zverejnených informácií by mala ECB prebrať dohľad nad všetkými bankami eurozóny od januára 2014. Prechod k bankovej únii bude mať tri kroky. ECB najprv získa mandát monitorovať všetky banky v eurozóne aj v ostatných krajinách EÚ, ktoré sa rozhodnú pristúpiť k dohľadu. Druhým krokom je vytvorenie fondu na likvidáciu problémových bánk a tretím mechanizmus ochrany vkladov občanov v celej eurozóne.
Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimíra Baláža sa ECB aspoň na začiatku isto spoľahne na dozor národných centrálnych bánk. A to z časových aj kapacitných dôvodov. "Určite sa sústredí najprv na najväčšie banky, malé regionálne banky zrejme nebude sledovať tak intenzívne. Jedine tie, ktoré budú mať výrazné problémy," odhadol Baláž.
Zavedenie nových pravidiel bankového dozoru je podľa jeho slov pomerne rýchly krok, ktorý sa dá dosiahnuť aj bez potreby investovania finančných prostriedkov. Perspektívou do budúcnosti by tak mohlo byť vytvorenie garančného fondu, čo je už náročnejšie.
