Pestovatelia sladovníckeho jačmeňa i sladovne by privítali systematickú podporu

Sladovnícky jačmeň na Slovensku viaže viac uhlíka z atmosféry do pôdy, ako sa spotrebuje pri jeho pestovaní. Uviedol to predseda Sladovníckej sekcie Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) Tomáš Ševčík s tým, že sladovnícky jačmeň je tak aj v slovenských podmienkach možné pestovať uhlíkovo negatívne. Pestovatelia aj sladovne by však privítali systematickú podporu tohto odvetvia. Agrorezort reaguje, že pestovatelia sladovníckeho jačmeňa sa rovnako ako aj ďalší pestovatelia husto siatych obilnín môžu zapojiť do viacerých podporných výziev.

Slovensko patrí medzi desať najväčších exportérov sladu na svete. „Sedem sladovní a viac ako stovka pivovarov spracovávajú túto komoditu na slad priamo na Slovensku. Vytvárajú tak po celom území pracovné miesta a významne prispievajú do štátneho rozpočtu. Je preto dôležité, aby aj štát hľadal spôsoby, ako sladovnícko-pivovarnícku vertikálu a poľnohospodárov pestujúcich sladovnícky jačmeň podporil. Ekologický potenciál pestovania sladovníckeho jačmeňa je obrovský,“ skonštatoval Ševčík.

V rámci spoločného projektu SZVPS s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSUP) vysiali celkovo 22 rôznych odrôd jarného i ozimného sladovníckeho jačmeňa. Výsev uskutočnil ÚKSUP na svojej skúšobnej stanici vo Vranove nad Topľou priamo v teréne, v skutočných slovenských podmienkach. „Ekologizácia poľnohospodárstva je nevyhnutný trend, ktorý prichádza na Slovensko aj prostredníctvom európskej legislatívy. Menej hnojív, prípravkov na ochranu rastlín, spotreby vody, stabilnejšie i vyššie výnosy plodín, či u niektorých plodín, ako je práve sladovnícky jačmeň, dokonca pestovanie, ktoré viaže uhlík z atmosféry do pôdy, sú budúcnosťou aj nášho poľnohospodárstva,“ upozornila generálna riaditeľka ÚKSUP Štefánia Buschbacher.

Slovenský slad je možné prostredníctvom piva ochutnať v celej strednej i v západnej Európe

Riaditeľ SZVPS Vladimír Machalík dodáva, že slad je základnou surovinou na výrobu piva a ten slovenský je možné prostredníctvom piva ochutnať v celej strednej i v západnej Európe. Pivovary podľa neho intenzívne pracujú na znižovaní uhlíkovej stopy. Zdôraznil, že budúcnosť pestovania sladovníckeho jačmeňa v našej krajine je jeho dôležitou súčasťou. „Preto slovenské sladovne dlhodobo volajú po rozšírení osevných plôch. Je dôležité, aby si aj štát túto potrebu uvedomoval a našiel systémové nástroje na podporu jeho pestovania ekologickým spôsobom. Sladovnícko-pivovarnícky sektor je totiž štvrtým najvýznamnejším sektorom slovenského potravinárstva s ročnými tržbami presahujúcimi 400 miliónov eur,“ uzavrel Machalík.

Pestovatelia sa môžu podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v rámci končiaceho sa eurofondového obdobia programu podpory vidieka a taktiež aj do nového obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zapojiť do rôznych projektov. „Tie sú zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov, posilnenie spoločenskej udržateľnosti a environmentálnej ochrany v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby. Podporené budú najmä projekty zamerané na modernizáciu, automatizáciu a digitalizáciu,“ informoval komunikačný odbor MPRV. Napríklad na projekty v rámci strategického plánu SPP je do roku 2027 alokovaných 340 miliónov eur.

Viac o téme: agro , agrokomodity , ekológia , jačmeň , ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR MPRV , pivo , poľnohospodárstvo , slad , Slovenské združenie výrobcov piva a sladu SZVPS

Súvisiace články

Aktuálne správy