oPeniazoch.sk, ČTK
Mesto Magnitogorsk v pohorí Ural bolo vyprojektované a vybudované tak, aby sa stalo symbolom sovietskej priemyselnej sily a modernizácie ekonomiky. Teraz v tomto oceliarskom meste stavia novú koksovňu za 75 miliárd rubľov (zhruba 750 miliónov eur) jeden čínsky strojársky gigant a stovky čínskych robotníkov, píše agentúra Bloomberg.
Kontrakt medzi firmou Magnitogorsk Iron & Steel Works (MMK) a čínskou štátnou spoločnosťou Sinosteel Engineering & Technology bol podpísaný ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, obchodné väzby tam ale existovali už skôr. Odkedy tam vlani začali vo veľkom prichádzať čínski inžinieri a stavbári, aby výstavbu urýchlili, predstavitelia oboch strán projekt vyzdvihujú ako symbol užších väzieb.
Magnitogorsk je jednou z desiatok investícií, ktorými Čína vďaka svojim inžinierom a strojom udržiava pri živote ruský ťažký priemysel. Je to trend, ktorý vďačí za mnohé technologické zdatnosti Číny, ale tiež nadbytočným domácim kapacitám a naliehavej potrebe Moskvy pokračovať v produkcii železa a ocele, ktorú ekonomika potrebuje.
Keďže Rusko má len málo možností, väzby sa posilňujú. Najväčšia ťažobná skupina MMC Norilsk Nickel sa obrátila na Čínu kvôli pomoci so zachytávaním emisií oxidu siričitého, keď európski dodávatelia v roku 2022 od projektu odstúpili a ten stále nie je dokončený. Oceliareň Severstaľ nedávno podpísala zmluvu s čínskou firmou na dodávky zariadení pre závod na spracovanie železnej rudy v hodnote takmer jednej miliardy USD.
Čínske bagre a ťažké sklápacie nákladné vozidlá zaujímajú čoraz väčší podiel na trhu
Čínske bagre a ťažké sklápacie nákladné vozidlá zaujímajú čoraz väčší podiel na trhu a obaja najväčší čínski poskytovatelia metalurgických služieb upozorňujú na významný rast v zahraničí. Spoločnosť Metallurgical Corporation of China uviedla, že hodnota novopodpísaných zahraničných kontraktov vlani stúpla o 43 percent na 63 miliárd jüanov (zhruba 8 miliárd eur). Je medzi nimi aj kontrakt na výstavbu linky pre hliníkárenský gigant Rusal. Spoločnosť Sinosteel Engineering & Technology tiež uvádza, že chce okrem iného zvýšiť svoj podiel v Rusku a na trhoch jeho susedov.
„Pre Rusko sú teraz dodávky zariadenia z Číny nevyhnutnosťou, pretože neexistuje žiadna alternatíva,“ uviedol riaditeľ organizácie Carnegie Russia Eurasia Center Alexander Gabujev. „Čína má širokú ponuku vybavenia. Väčšinou nie je horšie ako iné ponuky a niekedy je celkom inovatívna,“ dodal.
Peking sa obáva porušovania rozsiahlych amerických sankcií uvalených začiatkom roka 2022 a vyhýba sa priamej vojenskej podpore. Zároveň ale dbá na to, aby si udržal blízke spojenie so svojím severným susedom. Závislosť Ruska od Číny sa v posledných dvoch rokoch dramaticky zvýšila, pretože západné firmy odchádzajú a potreby Ruska sa hromadia – od náhrady dovozu základnej elektroniky cez potrebu prepracovania projektov a získania alternatívnych náhradných dielov až po nutnosť nájsť riešenie chronického nedostatku pracovníkov. Kým časť zamestnancov musela nastúpiť do armády, časť ich emigrovala.
K najväčším zmenám dochádza v oceliarstve, ťažobnom priemysle a kovopriemysle
Oceliarstvo, ťažobný priemysel a kovopriemysel patria k tým, kde dochádza k najväčším zmenám. Kým výrobcovia ropy a plynu sa od roku 2014, keď Spojené štáty a Európska únia na tento sektor po ruskej anexii Krymu prvýkrát zaviedli sankcie, zameriavajú na náhradu dovážaných technológií, ďalšie sektory ťažkého priemyslu sa viac opierali o vonkajšie väzby. Výrobcovia ocele a ťažobníci tak boli oveľa závislejší od dovozu zo Západu, čo na začiatku roku 2022 vyvolalo snahu nájsť nových dodávateľov všetkého možného, od činidiel po vrtné stroje.
Jednou z výhod tejto zmeny sú náklady. „Čínski partneri môžu nastaviť nízke ceny zariadení vďaka komplexnej podpore svojho štátu, vrátane daňových úľav a dotácií, finančných zvýhodnení od bánk a tiež administratívnej pomoci čínskych úradov a odborov,“ uviedla riaditeľka pre stratégiu firmy Natek Darja Builovová. Natek je výrobcom technologických zariadení pre ropný a petrochemický priemysel.
Čína postavila najväčšie a technicky najmodernejšie metalurgické závody na svete
Je tu ale aj technológia. Čína v poslednom desaťročí dokončila masívne investície do kapacít na produkciu kovov pre vlastnú urbanizáciu a postavila jedny z najväčších a technicky najmodernejších metalurgických závodov na svete. Niektoré z nich sú zrejme aj najekologickejšie.
Vývoz elektrických vozidiel a vybavenia z Číny do Ruska za prvých desať mesiacov minulého roka v porovnaní s predvojnovým obdobím, teda rokom 2021, podľa odhadu moskovského Inštitútu ekonomickej politiky Jegora Gajdara vzrástol o 27 percent na 13,3 miliardy USD. Dovoz mechanických zariadení a prístrojov do Ruska potom stúpol o 79 percent na 20,3 miliardy USD. Súčasne prudko klesol dovoz strojov z krajín, ako je Nemecko.
Rusko sa zatiaľ usiluje o udržanie svojho priemyselného sektora v prostredí ekonomiky podporovanej štátnymi výdavkami a vojenskými potrebami. Čína síce udržiava vysoké pece v chode, avšak jej podpora nemusí na novú produkciu stačiť. Analytik spoločnosti BCS Dmitrij Kazakov upozorňuje, že neistoty vznikajú pri projektoch schválených pred rokom 2022, ktoré počítali so začlenením západných technológií. Čína totiž nemusí mať v niektorých prípadoch zodpovedajúce schopnosti a skúsenosti.
Suchoj Log na východe Sibíri je jedným z najväčších nerozvinutých ložísk zlata na svete
Jedným z projektov, ktorý má meškanie, je Suchoj Log na východe Sibíri, čo je jedno z najväčších nerozvinutých ložísk zlata na svete. Projekt podľa predbežnej štúdie realizovateľnosti z roku 2020 sa spoliehal na európske vybavenie a technológie. Konečná štúdia mala byť hotová v roku 2022, stále sa ale odkladá.
U ruských firiem sa tiež objavujú obavy z prílišnej závislosti od Číny, rovnako ako v minulosti bola podobná závislosť od Európy. To môže vyvolať potrebu hľadať alternatívy v Latinskej Amerike, Turecku alebo na domácom trhu, teda v Rusku.
Čína ale celkom nezapĺňa medzeru vo financovaní. Podpora Pekingu má svoje obmedzenia a čínske podniky majú aj iné možnosti, kam smerovať dlhodobé finančné investície. Čína vstúpila v roku 2010 na ruský trh s dumpingovými cenami a získala významné podiely na trhu, čo výpadok západnej konkurencie kvôli sankciám urýchlil. Pri priamych investíciách je však situácia iná, upozornila expertka nemeckého zväzu priemyslu VDMA Monika Hollacherová.
