oPeniazoch.sk, Redakcia
Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 dramaticky zvýšila výdavky slovenských rodín, avšak aj ich pracovné príjmy a aj dôchodkové a sociálne dávky rástli netradične rýchlo. Aký bol celkový dopad na našu kúpnu silu? Pozreli sa na to analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorých celková kúpna sila nakoniec rástla pomerne rýchlo, a to aj napriek inflačnému šoku. Medzi jednotlivými typmi rodín sú však výrazné rozdiely.
Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v najnovšom blogu zvolili komplexnejší pohľad na celkový dopad ekonomického vývoja v posledných dvoch rokoch, poznačených inflačným šokom, na kúpnu silu rodín zoradených do príjmových kategórií.
„Pozeráme sa tak na všetky efekty priamo súvisiace so šokom, ako aj tie, ktoré so šokom priamo nesúvisia. Doplnili sme aj najnovšie vládne opatrenie – jednorazový príspevok pre dôchodcov vo výške 300 eur, ktorý bol vyplatený v decembri 2023,“ dodávajú analytici.
Kúpnu silu rodín negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si rodiny kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré zastropovali ceny energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli po dvoch rokoch vyššie o 34 percent, alebo o 250 eur. Po zastropovaní cien energií pre domácnosti čelila priemerná rodina miernejšiemu nárastu v mesačných výdavkoch o 24 percent, alebo 174 eur.
V čase vyššej inflácie však rástli aj príjmy
Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré zvyšovali ich kúpnu silu na dvojročnom horizonte. Disponibilný príjem rodinám rástol jednak v dôsledku rastu pracovných príjmov, v dôsledku pravidelnej valorizácie sociálnych dávok a dôchodkov, ako aj v dôsledku vládnych opatrení – súvisiacich aj nesúvisiacich s inflačným šokom.
„Rast pracovných príjmov zvýšil disponibilné príjmy rodín, ktoré sa nachádzajú hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v posledných dvoch rokoch zvýšili disponibilné príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách. A preto aj tieto vládne opatrenia v priemere zlepšili príjmovú nerovnosť,“ dodávajú analytici.
Výsledky analýzy poukazujú na to, že na dvojročnom horizonte bol negatívny vplyv rastu cien viac než kompenzovaný rastom disponibilného príjmu rodín. Analytici odhadujú, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 percent, alebo 75 eur mesačne.
Člen rozpočtovej rady Martin Šuster v súvislosti so závermi analýzy konštatuje, že sa napriek vysokej inflácii máme o 10 percent lepšie než pred dvomi rokmi. „Prispel k tomu rast miezd, svižná valorizácia dôchodkov a sociálnych dávok, rôzne jednorazové aj trvalé vládne opatrenia (napr. výrazné zníženie daní rodičom) a zastropovanie cien energií v minulom roku,“ dodáva na sociálnej sieti.
Pocítili ste nárast kúpnej sily aj vo vašej domácnosti?
Kúpna sila priemernej rodiny rástla v každej príjmovej kategórii. Tento záver však podľa analytikov neplatí pre všetky rodiny. V priemere 15 percent rodín čelilo na dvojročnom horizonte poklesu v kúpnej sile.
„Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórii. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii. Takmer vo všetkých prípadoch ide o rodiny bez detí, alebo o jednočlenné domácnosti. Ide teda najmä o tie rodiny, ktorých príjem nebol podporený štedrým navýšením rodinných dávok,“ dodávajú analytici RRZ.
