Otázka za milióny: Dá sa za peniaze kúpiť šťastie? Tieto prekvapivé zistenia vám otvoria oči!

, Redakcia

Ako je to so vzťahom medzi peniazmi a šťastím? Dá sa životné šťastie vôbec nejako merať a čo na jeho úroveň najviac vplýva? Aj na tieto otázky sa pokúsili nájsť odpovede analytici VÚB banky. Jedným z ich záverov je aj konštatovanie, že popri materiálnych podmienkach hrá v kvalite života čoraz väčšiu úlohu zdravie a spoločenské vzťahy. Bežný obyvateľ Slovenska si pritom podľa medzinárodných štatistík užíva príjmy, ktoré ho zaraďujú v celosvetovom rebríčku pomerne vysoko.

Peniaze sú zvláštny statok. Život bez nich je v dnešnej spoločnosti prakticky nemožný a keďže väčšina životných pôžitkov sa za ne dá kúpiť, zvykneme ich vzťah ku šťastiu zovšeobecňovať rovnicou: viac peňazí = viac šťastia. No často môže ísť len o akési krátkodobé uspokojenie – trvalé šťastie prinášať podľa analytikov naozaj nemusia.

„Príkladom sú mnohé takzvané prirodzené experimenty, napríklad výhry v lotériách. Dlhodobé štúdie s týmito ľuďmi však neposkytujú úplne jasné závery. Štúdia na švédskych výhercoch našla zvýšenú spokojnosť so životom, ktorá pretrvala aj po 10 rokoch od výhry, no zaujímavo nie zvýšené šťastie,“ upozorňujú analytici VÚB.

Iné štúdie zasa ukazujú, že na istý čas po výhre signifikantného množstva peňazí sa pociťované šťastie zvýši, no potom sa najčastejšie znovu znižuje k akémusi dlhodobému priemeru, alebo sa dokonca zníži.

A čo nehnuteľnosti a hypotéky?

Súvislosti medzi finančnými podmienkami domácností a šťastím sa venoval aj januárový blog analytikov slovenskej národnej banky, ktorý vychádza z dát prieskumov miestnych domácností v rokoch 2017 a 2021. Analytici NBS zistili, že pocit šťastia slovenských domácností je vyšší, ak vlastnia nehnuteľnosť. To by samo o sebe nebolo až také prekvapivé, no tento vzťah platí aj v prípade, že si ju kúpili na úver.

Graf: VÚB

Medzi spomínanými rokmi tak pociťované šťastie u nás narástlo aj vďaka priaznivým úverovým podmienkam pri nákupe vlastného domu alebo bytu. Naopak, a celkom logicky, príliš vysoký pomer splátok dlhov k celkovým príjmom domácnostiam spôsobuje „vrásky na čele“. Analytici totiž našli aj štatistický nepriamy súvis medzi výškou takzvaného DSTI, teda splátok úverov k príjmu, a spokojnosti so životom.

Koncom decembra zasa štatistický úrad publikoval správu, že obyvatelia Slovenska boli v roku 2022 so svojím životom v priemere spokojní na 7,0 bodu z 10 a toto skóre sa od roku 2013 nijako významne nemenilo. Čo však toto číslo skutočne znamená? V európskom porovnaní to bolo pomerne slabé umiestnenie: až 21. – 23. priečka z 29 hodnotených krajín, spoločne s Portugalskom a Francúzskom, ale zasa len tesne pod priemerom EÚ na úrovni 7,1 bodu.

„To sa celkom podobá aj na umiestnenie Slovenska v iných rebríčkoch indikátorov životnej úrovne,“ konštatujú analytici.

Podrobnejšie sme sa štatistike Eurostatu a hodnoteniu spokojnosti Slovákov venovali v našom predchádzajúcom článku.

Prináša podľa vás ľudom viac peňazí viac šťastia?

Úzky súvis životnej spokojnosti či šťastia s peniazmi vyplýva aj z faktu, že úroveň osobného šťastia závisí do veľkej miery od toho, s kým sa porovnávame. Alebo inak: kde v spoločenskom príjmovom rebríčku sa nachádzame. To môže vysvetľovať aj nižšiu priemernú spokojnosť so životom na Slovensku – veľa z nás sa jednoducho neporovnáva len so svojimi susedmi a krajanmi, ale aj s ľuďmi v blízkych či vzdialenejších krajinách, napríklad Západnej Európy. To tiež podľa analytikov VÚB môže znamenať, že aj ak životná úroveň rastie, ale Západ v nej nedobiehame, priemerné šťastie rásť nemusí (tzv. Easterlinov paradox).

Výpovedné sú však aj dlhodobé štúdie, ktoré sledujú konkrétnych ľudí počas ich života. Tá najdlhšia prebieha s miernymi obmenami už od roku 1936 na americkom Harvarde. Jej výsledky asi veľmi neprekvapia, no nie sú o peniazoch. Hovoria najmä o dôležitosti zdravia a aktívneho starania sa oň. Dôležitá je pritom prevencia: zdravá strava, pohyb, cvičenie, vyhýbanie sa alkoholu a drogám či fajčeniu. Fyzická aktivita pritom dokonca preukázateľne pomáha aj mentálnym schopnostiam.

„Okrem toho profesor psychiatrie Robert J. Waldinger a iní výskumníci zistili, že ku šťastiu sú veľmi dôležité aj dobré medziľudské vzťahy, najmä s najbližšou rodinou a priateľmi, ktoré fungujú ako regulátor stresu, možnosť jeho ventilácie a nachádzania podpory v ťažších chvíľach,“ dodávajú analytici VÚB.

Čo meria HDP – a čo nie

Akýsi ekvivalent peňazí na makroekonomickej úrovni je HDP, teda hrubý domáci produkt, azda najčastejšie používaný indikátor životnej úrovne, aj keď na tento účel vytvorený nebol. HDP meria a odhaduje trhovú hodnotu všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb v ekonomike, ktoré sú vyrobené a za peniaze nakúpené za určité časové obdobie, alebo sú ekvivalentom takéhoto nákupu.

Ani samotní tvorcovia HDP sa však nezhodovali v tom, čo doň započítavať a čo nie. HDP v dnešnej metodike totiž „má rád“ (započítava) aj znečistenie, dopravné zápchy, kriminalitu, hurikány, prácu nadčas, no „nemá rád“ (zväčša nezapočítava) napríklad domáce práce, dobrovoľníctvo, kojenie a výchovu detí či šetrenie životného prostredia.

Aj preto môžu byť podľa analytikov lepšími indikátormi životnej úrovne komplexnejšie indexy, alebo len obyčajná výška osobnej spotreby. Tá napríklad celkom dobre dokáže odlíšiť daňové raje, ktoré účtovne vykazujú síce vysoký HDP, ale v reálnej životnej úrovni miestnych obyvateľov to až tak nevidieť.

Indikátory, ktoré k príjmom v ekonomike pridávajú aj iné hodnotné dimenzie, ako napríklad zdravie, bezpečnosť a podobne, zahŕňajú index ľudského rozvoja OSN (HDI), index lepšieho života z dielne OECD či index prosperity inštitútu Legatum. V nich sa Slovensko zväčša nachádza na podobnej úrovni ako Poľsko a Maďarsko, ale pod Českom.

My z hornej miliardy

Práve pohľad na metodiku HDP ako sumu všetkých príjmov možno lepšie celospoločensky ukazuje odkaz príslovia „šťastie si za peniaze nekúpiš“. Najmä, keď si uvedomíme nie len pozitívny, ale aj negatívny vplyv hospodárskej činnosti na životné prostredie a planétu ako celok, či na budúce generácie. Možno by preto bolo vhodné nesledovať len „výsledovku“ ekonomiky, ale podobne ako vo firmách – aj jej súvahu: teda vývoj celkového množstva kapitálu, vrátane neobnoviteľných zdrojov či stabilnej klímy.

A hlavne, učiť sa, na čom v živote naozaj záleží: okrem príjmov je to spomínané zdravie, medziľudské vzťahy, pocit zmysluplnosti v práci a jej súlad s dostatkom voľného času a času stráveného s rodinou a blízkymi.

„Napokon, bežný obyvateľ Slovenska si podľa medzinárodných štatistík užíva reálne príjmy, ktoré ho či ju zaraďujú v celosvetovom rebríčku 8,1 miliardy ľudí žijúcich na tejto planéte celkom vysoko. Teda stále niekde okolo hranice hornej miliardy,“ uzatvárajú analytici VÚB.

Viac o téme: analytici, hrubý domáci produkt HDP, hypotéky, lotéria, peniaze, príjmy, šťastie, VÚB

Súvisiace články

Aktuálne správy