Aj napriek tomu, že hrubý domáci produkt Slovenska v minulom roku mierne vzrástol, rozdiely medzi Slovenskom a západnými krajinami Európskej únie sa opäť o čosi zväčšili. Problémom slovenskej ekonomiky je klesajúci trend produktivity práce, ktorý úzko súvisí s nižšími príjmami či spotrebou. Slovensko však bojuje aj s problémami v školstve, zdravotníctve či zlou efektivitou manažmentu pokiaľ ide o čerpanie štrukturálnych fondov EÚ.
Slovenskú ekonomiku v minulom roku trápili najmä doznievajúce následky pandémie covidu-19, vysoká inflácia, vojna na Ukrajine či s ňou súvisiaca energetická kríza. Trend klesajúcej rýchlosti dobiehania západných krajín EÚ je však dlhodobý. Na odvrátenie zväčšovania rozdielov tak Slovensko pravdepodobne bude musieť prijať viaceré štrukturálne reformy, uvádza sa v aktuálnej štúdii Národnej banky Slovenska.
Nízka produktivita práce
Jednou z najväčších výziev, ktorej bude musieť slovenská ekonomika v nasledujúcich rokoch čeliť, je nízka produktivita práce. Aj napriek tomu, že počas pandemických rokov 2020 a 2021 hodinová produktivita práce výrazne narástla na relatívne vysokých 76 percent priemeru Európskej únie, pripísať to môžeme najmä prudkému prepadu odpracovaných hodín. V minulom roku totiž s opätovným nárastom odpracovaného času, rast hodinovej produktivity práce prudko poklesol na 73 percent priemeru EÚ.
Vyššia produktivita práce by v nasledujúcich rokoch mala byť podporovaná najmä vytváraním nových pracovných pozícií s vyššou pridanou hodnotou, zavádzaním inovačných technológií do výrobných procesov či zefektívňovaním legislatívy a znižovaním byrokracie pre atraktívnejšie podnikateľské prostredie.
Ako ďalej uvádza správa NBS, nízka produktivita práce je úzko prepojená aj s nízkymi príjmami a teda zníženou spotrebou domácností, ktoré výrazne zaostávajú za priemerom Európskej únie. Hrubý disponibilný príjem na obyvateľa sa k priemeru EÚ v rokoch 2016 až 2021 znížil o 1 percentuálny bod a tak dosahoval iba 67 percent. Naopak spotrebiteľské ceny na Slovensku v posledných rokoch rastú dokonca rýchlejšie ako je priemer Európskej únie. Výrazne sa tak znižuje parita kúpnej sily slovenského obyvateľstva.
Spomalenie dobiehania priemeru Európskej únie, Slovensko trápi aj pokiaľ ide o ukazovateľ hrubého domáceho produktu. Slovensko sa najrýchlejšie približovalo k priemeru Európskej únie od začiatku nového tisícročia po hospodársku krízu na prelome rokov 2008 a 2009. Zotavenie z krízového obdobia prichádzalo iba pomaly a rýchlosť konvergencie sa spomalila.
V posledných rokoch sa rozdiel medzi Slovenskom a priemerom EÚ začal dokonca zväčšovať a zatiaľ čo v roku v roku 2016 bola hodnota hrubého domáceho produktu na obyvateľa na úrovni 73 percent priemeru EÚ, v minulom roku to bolo už iba 68 percent.
Väčšie investície do vedy a výskumu
Jednou z možností ako sa vrátiť ku dobiehaniu západných krajín je zväčšenie objemu investícií do vedy a výskumu. Aj napriek tomu, že súčasný rastový model Slovenska, ktorý sa sústredil na prilákanie zahraničných investícií a vytvorenie nových pracovných miest, bol viac ako desaťročie úspešný, zdá sa, že jeho efekt vypršal.
Zvýšenie investícií do vedy a výskumu môže zvýšiť inovačný potenciál domácich podnikov, ktoré by sa na jednotnom trhu Európskej únie stali konkurencieschopnejšími. Celkové výdavky vynaložené na výskum sú z dlhodobého hľadiska pre Slovensko nelichotivé. Spomedzi krajín Európskej únie je Slovensko na jedných z posledných priečok. Do zvýšenia objemu investícií je preto dôležité zapojiť štátny ako aj súkromný sektor.
Problémové zdravotníctvo
Jedným z najväčších problémov Slovenska v porovnaní s vyspelými krajinamije však tiež zdravotníctvo. Jeho biedny stav ešte zhoršila pandémia covidu-19. Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom lekárov a zdravotných sestier čo môže mať za následok zhoršenie zdravotných výsledkov obyvateľstva. Trend starnutia Slovákov môže tento problém prehĺbiť ešte viac.
Nedostatok zdravotníckeho personálu sa musí riešiť systémovými opatreniami ako napríklad zatraktívnenie pracovných podmienok, vďaka ktorým by ostávali slovenskí a zahraniční študenti medicíny na Slovensku. Cestou môže byť aj zrýchlené prijímanie zahraničných osvedčení migrujúcich lekárov a zdravotných sestier z Ukrajiny.
Nedostatok zdravotníckeho personálu je taktiež jedným z faktorov, ktorý vplýva na nedostatočnú prevenciu. Slovensko dosahuje dlhodobo zlé výsledky najmä pokiaľ ide o prevenciu a liečbu rakoviny, obzvlášť v prípade rakoviny prostaty, prsníka, hrubého čreva, konečníka či rakoviny pľúc. Slovensko tak bude musieť zapracovať na zvýšení informovanosti či zjednodušenia systému objednávania.
Slovenské zdravotníctvo však trápi aj nízka očakávaná dĺžka života pri narodení, ktorá je dokonca jedna z najkratších v Európskej únií. Počas rokov 2020 až 2021 sa na Slovensku znížila očakávaná dĺžka života až o 2,5 roka zatiaľ čo priemer Európskej únie predstavoval iba pol roka.
Zhoršil sa aj rozdiel medzi Slovenskom a Európskou úniou pokiaľ ide o dojčenskú úmrtnosť. Na Slovensku dominujú najmä veľké regionálne rozdiely. Jedným z faktorov, ktoré tento nesúlad spôsobuje, je aj rôzna dostupnosť zdravotníckych zariadení v jednotlivých krajoch.
Čerpanie európskych peňazí
Slovensko bude musieť vyriešiť aj problém, ktorý sa týka čerpania štrukturálnych fondov či prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Vďaka neefektívnemu manažmentu čerpania tak reálne hrozí, že Slovensko nevyčerpá prostriedky z programového obdobia 2014-2022. Rovnako zle je na tom aj pomalé čerpanie z Plánu obnovy, z ktorého si Slovensko zatiaľ zabezpečilo platby vo výške zhruba 1,9 miliardy eur z celkovej sumy 6,4 miliardy.
Zefektívnenie čerpania štrukturálnych fondov by výdavky z vládnych zdrojov nenahrádzalo, ale predstavovalo by akýsi doplnok. Práve vďaka zvýšenému objemu investícií by sa mohlo Slovensko začať opäť približovať ku vyspelejším krajinám Európskej únie.
