oPeniazoch.sk, ČTK/red
Slovenské hospodárstvo vlani podalo jeden z najhorších výkonov za poslednú dekádu. Nebyť pandémie covidu-19, išlo by o ekonomicky najhorších dvanásť mesiacov od roku 2013.
Slovenská ekonomika vlani spomalila tempo rastu na 1,1 percenta z 1,8 percenta v roku predchádzajúcom. Informoval o tom Štatistický úrad SR, ktorý tak potvrdil svoj odhad z februára. S výnimkou roku 2020, keď hospodárstvo zaznamenalo výrazný pokles v súvislosti s dopadmi epidémie choroby covid-19, bol výsledok za minulý rok najhorší od roku 2013. Česká ekonomika vlani klesla o 0,4 percenta po náraste o 2,4 percenta v roku predchádzajúcom.
V samotnom poslednom štvrťroku vlaňajška hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska stúpol medziročne o 1,3 percenta po raste o 1,1 percenta v predchádzajúcom kvartáli, medzikvartálne sa HDP zvýšil o 0,3 percenta. Vo februári štatistici odhadli, že slovenská ekonomika vlani v troch mesiacoch vzrástla oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 1,2 percenta.
Ekonomike podľa štatistikov vlani pomohli investície, ktoré sa zvyšovali najrýchlejšie za posledných osem rokov, a tiež prebytok zahraničného obchodu.
Podarí sa v roku 2024 naštartovať slovenskú ekonomiku a zrýchliť ekonomický rast?
„Hnacím motorom boli tiež vyššie výkony odvetvia, najmä priemyslu, obchodu a stavebníctva. Ekonomiku naopak brzdil pokles spotreby domácností, vysoká inflácia ich donútila šetriť viac ako za pandémie či finančnej krízy,“ uviedli štatistici.
Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich kvízov na tejto stránke!
Spotreba slovenských domácností vlani reálne klesla medziročne o 2,5 percenta, čo bolo najviac za posledných takmer 30 rokov. Výdavky po zohľadnení inflácie znížil aj verejný sektor a neziskové inštitúcie.
Čaká nás oživenie?
Rast slovenského hospodárstva sa tak podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka v minulom roku výraznejšie neodchýlil od trendu poslednej dekády, ak opomenieme vývoj v turbulentnom pandemickom období. „Vysoká inflácia neprekvapivo doľahla na výdavky domácností, pričom jej pokles dokázal vykompenzovať najmä export automobilov,“ tvrdí.
V tomto roku by sa však mala štruktúra rastu podľa neho viditeľne otočiť a podľa vývoja inflácie a reálnych miezd už teraz v prvom štvrťroku by nebolo prekvapivé, ak by bol rast ekonomiky oproti roku 2023 viac ako dvojnásobný. Okrem už jednociferného tempa rastu cien, k tomu prispejú aj investičné výdavky vlády spojené s fondom obnovy, alebo valorizácie dôchodkov.
„Na zahraničný obchod sa naša ekonomika už nebude môcť spoľahnúť v takej miere, ako v minulom roku, keďže nemecké hospodárstvo sa nachádza v utlmenom režime. Ak sa však neobjavia nové výraznejšie riziká na geopolitickom poli, Slovensko by malo vidieť 2-percentné HDP prvý krát po dvoch rokoch,“ dodal Boháček.
