oPeniazoch.sk, Redakcia
Európska únia sa koncom minulého roka dohodla na pravidlách, ako zamedziť vyvážaniu ziskov pobočiek nadnárodných skupín do krajín s nízkou úrovňou zdanenia. Ministerstvo financií na ich základe pripravilo návrh zákona o dorovnávacej dani, ktorý by mal byť účinný už od budúceho roka. Koľko z neho poputuje do rozpočtu však štát povedať nevie. Zatiaľ hovorí iba o nákladoch.
Pobočky veľkých medzinárodných koncernov by mali na Slovensku odvádzať daň z príjmov minimálne vo výške 15 percent. Vyplýva to z návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín, ktorý do pripomienkového konania predložil rezort financií. Zákon nadväzuje na smernicu Európskej únie a zároveň zavádza jeden z pilierov iniciatívy OECD k reforme medzinárodného zdaňovania.
„Ministerstvo financií sa v záujme spravodlivejšieho podnikateľského prostredia rozhodlo zabezpečiť minimálne zdanenie nadnárodných spoločností na Slovensku, a to formou vnútroštátnej dorovnávacej dane,“ uvádza ministerstvo financií.
Návrh zákona sa vzťahuje na skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, ktoré dosiahli v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období. Jeho zámerom je pritom zabezpečiť, aby pobočky takýchto nadnárodných skupín pôsobiace v Slovenskej republike podliehali minimálnemu zdaneniu. „Ak je efektívne zdanenie príjmov takýchto subjektov na Slovensku pod úrovňou minimálnej sadzby dane, teda 15 %, rozdiel sa vyberie prostredníctvom navrhovanej dorovnávacej dane,“ píše ministerstvo.
Náklady takmer pol milióna, výnosy zatiaľ vo hviezdach
Opatrenie bude mať, aj napriek prvotným výdavkom finančnej správy na informačné systémy, predpokladaný pozitívny vplyv na štátny rozpočet, tvrdí ministerstvo. Náklady na informačné systémy sa majú podľa návrhu v budúcom roku vyšplhať cez 450 tisíc eur. Finálny prínos do štátnej kasy však nateraz zostáva otázny. Podľa ministerstva financií je ho totiž ťažké predpovedať. Isté je len to, že prvé peniaze by z dorovnávacej dane mohli do rozpočtu poputovať až o tri roky.
„Návrh zákona predpokladá aj pozitívne vplyvy na rozpočet s postupným nábehom výberu dorovnávacej dane od roku 2026, teda po splnení prvej daňovej povinnosti, ktoré však nie je možné v súčasnosti exaktne vyčísliť,“ uvádza sa v analýze vplyvov návrhu na rozpočet verejnej správy.
Zavedenie minimálnej úrovne zdaňovania má podľa rezortu financií zamedziť presunu ziskov do štátov s nulovým alebo veľmi nízkym zdanením. V svetovom meradle sa medzi štátmi Európskej únie nastavia spravodlivejšie podmienky podnikania. EÚ aj OECD touto úpravou očakávajú, že podniky, ktoré sú súčasťou veľkých nadnárodných skupín, budú platiť spravodlivý podiel dane bez ohľadu na to, kde pôsobia, uvádza rezort financií.
