oPeniazoch.sk, TASR/red
Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v treťom štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 1,1 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,1 percenta a medzikvartálne o 0,2 percenta.
Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti, ktorý zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Počas tretieho štvrťroka 2023 sa vytvoril HDP v bežných cenách v objeme 32,2 miliardy eur, čo predstavovalo medziročne nárast o 3,2 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 24,4 miliardy eur a medziročný rast v stálych cenách tak predstavoval 266 miliónov eur.
Rast slovenskej ekonomiky bol podporený predovšetkým kladným saldom zahraničného obchodu. Naopak, domáci dopyt medziročne poklesol, a to zásluhou pretrvávania útlmu konečnej spotreby domácností a poklesom stavu zásob.
Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2,437 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 0,2 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných v porovnaní s 3. štvrťrokom 2022 vzrástol o 0,2 percenta a medzikvartálne (v porovnaní s 2. štvrťrokom 2023) o 0,1 percenta.
ŠÚ SR dodal, že údaje k HDP a zamestnanosti budú spresnené a zverejnené vrátane štruktúr jednotlivých ukazovateľov na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov 5. decembra 2023.
Zmiernenie rastu sa dalo očakávať
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák na základe zverejnených údajov konštatuje, že rast slovenskej ekonomiky sa podľa očakávaní v treťom štvrťroku zmiernil. Dynamika medziročného rastu sa spomalila z 1,5 percenta na 1,1 percenta, resp. z 1,2 percenta na 1,1 percenta pri údajoch očistených o sezónny a kalendárny efekt.
Ekonomiku smerom nahor stále ťahal predovšetkým čistý export, inými slovami rozširujúce sa prebytky zahraničného obchodu, ktoré sa nezvýrazňujú len v nominálnom vyjadrení, ale aj po očistení o cenové vplyvy. „Exportnú aktivitu v medziročnom porovnaní podporuje najmä zotavenie výroby a exportu áut, kľúčovej komodity slovenského zahraničného obchodu. Automobilový priemysel bol najskôr stále hlavným zdrojom medziročného rastu ekonomiky pri pohľade na rast z ponukovej strany,“ dodáva Koršňák. Jeho rast sme však podľa jeho slov videli predovšetkým v prvej polovici roka. Čísla priemyselne produkcie naznačujú, že k medzikvartálnemu rastu ekonomiky už najskôr citeľne neprispieval, ak vôbec.
Štatistický úrad zároveň poukázal, že medziročný rast ekonomiky i v treťom štvrťroku naďalej tlmila klesajúca spotreba domácnosti i klesajúce zásoby.
Do posledného štvrťroku tohto roka ostávajú vyhliadky externého prostredia podľa analytika naďalej znepokojivé. Dôvodom na obavu sú najmä slabé čísla nemeckej ekonomiky, ktorá dlhodobo predstavuje kľúčového obchodného partnera slovenského priemyslu. „Skepsa by sa pritom mohla čoraz viac rozširovať aj do sektora služieb. Externé prostredie, ktoré podporovalo ekonomický rast Slovenska v prvej polovici roka, tak už počas leta zoslablo a tento trend najskôr pretrvá aj v poslednom štvrťroku roka, čo sa prejaví aj na raste slovenských exportov,“ očakáva Koršňák.
Slovenskú ekonomiku by v poslednom štvrťroku tohto roka mali stále výdatne podporiť i verejné investície. UniCredit Bank očakáva tohtoročný celkový rast slovenskej ekonomiky na úrovni 1,1 percenta.
