oPeniazoch.sk, Redakcia
Národná banka Slovenska, tak ako aj ostatné banky v eurozóne, sa v minulom roku potýkala predovšetkým s dopadmi pandemických stimulačných opatrení prijatých Európskou centrálnou bankou a následne aj vysokou infláciou a rastom úrokových sadzieb. Svoju úlohu zohrala aj vojna na Ukrajine. To všetko vyústilo do prvej straty centrálnej banky od roku 2011.
Národná banka Slovenska skončila v minulom roku v strate 156 miliónov eur. Vykázala tak prvý záporný výsledok od roku 2011. Stála za tým predovšetkým masívna pandemická pomoc, ktorú banka v rámci programov eurosystému poskytovala krajine, ale aj zvyšovanie úrokov.
Na zápornom výsledku centrálnej banky sa tak podpísal najmä rovnaký efekt, aký pocítili banky po celom svete v súvislosti so zvyšovaním základných úrokových sadzieb. To totiž spôsobilo znižovanie výnosov držaných aktív. Národná banka Slovenska pritom len po precenení svojho investičného portfólia vykázala za vlaňajšok vo svojom účtovníctve stratu vyše 290 miliónov eur.
Ďalších 20 miliónov eur bola strata centrálnej banky, ktorá bola spôsobená takisto zvyšovaním úrokov. Išlo o bilanciu banky z menovo-politických operácií. Pri raste sadzieb totiž musela centrálna banka zvyšovať aj úročenie úložiek komerčných bánk, čo jej spôsobovalo rast výdavkov.
Ľudia vyberali hotovosť, NBS musela reagovať
Centrálna banka však musela v minulom roku reagovať aj na fenomén, ktorý spôsobil vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Krátko po začiatku vojny totiž zaevidovala zvýšené výbery hotovosti najmä na východnom Slovensku. Celkovo išlo o miliardy eur. Národná banka Slovenska tak musela reagovať doplnením hotovosti na trh, čo jej spôsobilo dodatočnú stratu 33 miliónov eur.
Ďalších vyše 80 miliónov eur predstavovala strata z medzibankového zúčtovania v rámci systému Target 2. Tá je výsledkom účtových operácií medzi bankami v rámci eurosystému.
Vlaňajšie hospodárenie centrálnej banky však do značnej miery ovplyvnili aj skoršie opatrenia prijaté na úrovni eurozóny na podporu ekonomiky v čase koronakrízy. V rámci nich totiž centrálne banky v eurozóne vykupovali dlhopisy, často aj so zápornými úrokovými sadzbami. Pri rastúcich sadzbách však tieto nákupy centrálnym bankám generujú straty. Vo finále z toho Národnej banke Slovenska vlani vznikla strata pri programe PEPP v sume 22 miliónov eur.
Pri protikrízovom programe TLTRO III zase dodávali likviditu bankám pod podmienkou, aby udržali aj v čase koronakrízy úroveň úverovania. Banky tak dostávali peniaze dokonca so zápornými úrokmi, centrálne banky v eurozóne im tak de facto platili za to, že im mohli požičať. Vlaňajšia strata Národnej banky Slovenska z tohto programu pritom dosiahla 51 miliónov eur.
Vláda na protikrízových opatreniach ušetrila stovky miliónov
Tieto opatrenia boli zamerané na stabilizáciu ekonomík v čase koronakrízy a ich cieľom bolo dodať dostatok likvidity na podporu hospodárstva. Pre krajiny eurozóny to zároveň znamenalo napriek turbulentným podmienkam na trhu prístup k lacnému financovaniu.
Inak to nebolo ani v prípade Slovenska. Národná banka Slovenska dokonca vypočítala, že slovenská vláda k začiatku tohto roka vplyvom spomínaných opatrení usporila na financovaní dlhu kumulatívne zhruba 1,1 miliardy eur. Do roku 2030 majú tieto úspory stúpnuť až na zhruba 3,7 miliardy eur.
Podľa odhadov centrálnej banky totiž vďaka programom výkupov dlhopisov slovenská vláda v uplynulých rokoch ušetrila na nižších výnosoch zo štátnych dlhopisov až približne 1,5 % p.a. "Tieto čísla hovoria samé za seba. Vplyv programov nákupov aktív na výnosy slovenských vládnych dlhopisov mali a majú zásadný vplyv na úspory verejného sektora pri obsluhe dlhu," komentuje centrálna banka.
Škrty v prevádzke, zlepšovanie vlastného imania
Národná banka Slovenska však zároveň deklaruje, že v reakcii na vlaňajší vývoj pristúpila aj k úsporám na vlastnej prevádzke. Jej celkové prevádzkové náklady oproti roku 2021 klesli o 5 % na 97,1 milióna eur.
Pozitívom je, že centrálna banka dokázala aj napriek nepriaznivým podmienkam v minulom roku pokračovať v znižovaní svojho záporného vlastného imania. To sa vlani znížilo o 43 miliónov eur na 1,5 miliardy eur. Môžu za to najmä nerealizované zisky z derivátových kontraktov či zlata, ktoré síce centrálna banka eviduje, ale ako podsúvahové položky nevstupujú do výnosov banky.
Faktom však je, že zvyšovanie úrokových sadzieb v snahe skrotiť vysokú infláciu pokračuje, a zrejme nejaké obdobie ešte v časoch vyšších úrokov pobudneme. Je preto pravdepodobné, že centrálna banka bude tieto vplyvy do svojich strát absorbovať aj v tomto roku. "Súčasné straty centrálnych bánk nie sú príjemnou situáciou. Nevieme, ako dlho bude situácia trvať. Centrálne banky však budú konať tak dlho, ako to bude pre dosiahnutie cenovej stability potrebné," konštatuje Národná banka Slovenska.
