Inflácia sa naďalej spomaľuje! Ako sú na tom ceny potravín?

, TASR/red

Inflácia aj v októbri klesala už ôsmy mesiac za sebou, keď sa rast cien v medziročnom porovnaní zastavil na úrovni 7,1 percenta zo septembrových 8,2 percenta. Medzimesačne ceny mierne vzrástli o 0,2 percenta. V stredu o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Dvojciferný rast cien sa prejavoval už len v troch odboroch, a to vo vzdelávaní, v reštauráciách a hoteloch a zdravotníctve. Ceny za vzdelávanie boli medziročne vyššie až o 15 percent. K septembrovému rastu poplatkov v škôlkach, základných či stredných školách sa tak pridal októbrový rast vysokoškolských poplatkov, dodáva Štatistický úrad SR.

Dynamika rastu cien potravín sa spomaľovala už siedmy mesiac, a to takmer vo všetkých sledovaných potravinových štruktúrach. Potraviny boli medziročne drahšie o 8,9 percenta, po 20 mesiacoch sa tak rast ich cien dostal pod úroveň 10 percent. Dvojciferné tempo rastu cien mal už len chlieb a obilniny, a tiež váhovo menej významné zložky potravín, ako ryby, cukor a cukrovinky a tiež koreniny a prísady. Medziročne lacnejšie boli len oleje a tuky o 8,2 percenta.

Pocítili ste spomaľovanie tempa rastu cien potravín?

Analytik finančných trhov XTB Marek Nemky upozorňuje, že ceny potravín po minulomesačných poklesoch tak opäť začínajú rásť s príchodom zimy. „Z dôvodu sezónnosti nám rastú ceny zeleniny o 0,9 percenta. Taktiež rastú ceny obilnín a chleba o 0,4 percenta a najväčší vplyv mali tentokrát ceny mlieka, syrov a vajec, ktoré rástli o 1 percento medzimesačne,“ dodáva Nemky.

Rástli taktiež ceny olejov a tukov, keďže rastie cena olivového oleja z dôvodu horšej španielskej úrody. Rastú aj ceny cukru, medu, čokolády a cukroviniek, keďže na burze stúpajú ceny cukru, ako aj kakaa z dôvodu slabej úrody v Indii a strednej Afrike. Ako dodáva analytik XTB, na druhej strane poklesli ceny mäsa a taktiež aj ceny ovocia.  

Rast cien v odbore bývanie a energie sa podľa štatistického úradu v porovnaní s októbrom 2022 zmiernil na úroveň 5,8 percenta, čo bola najnižšia hodnota od konca roka 2021. Výraznejšie spomalenie tempa rastu zaznamenali ceny v doprave najmä vplyvom pokračujúceho poklesu cien pohonných látok, ktoré boli o 6,3 percenta lacnejšie ako v októbri pred rokom.

Index spotrebiteľských cien sa v októbri 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 7,2 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 7,3 percenta a za domácnosti dôchodcov o 6,8 percenta.

Na medzimesačný rast cien malo najvýznamnejší vplyv zvýšenie cien v odbore potraviny a nealko nápoje, a to o 0,2 percenta, ktorý má vo výdavkoch slovenských domácností druhú najväčšiu váhu hneď po výdavkoch na bývanie a energie. Medzimesačne sa zvýšili tiež ceny odevov a obuvi o 1,9 percenta, ako aj vzdelávania o 2,3 percenta, a to najmä vyššími poplatkami za vysokoškolské vzdelávanie.

Medzimesačne poklesli iba ceny v odbore doprava o 2,6 percenta, a to hlavne pod vplyvom zlacnenia pohonných látok o 3,5 percenta, ktoré medzimesačne klesli prvýkrát od júna 2023, ako aj dopravných služieb.

Na čo Slováci najviac míňajú?

Pre zistenie konkrétneho rastu cien je nevyhnutné poznať aj štruktúru výdavkov slovenských domácností. Štatistický úrad preto sleduje aj spotrebný kôš platný pre aktuálny rok. Uvádza, koľko prostriedkov domácnosť vynakladá na konkrétne výdavkové skupiny výrobkov a služieb v bežnom živote. Takmer polovica výdavkov domácností pritom smeruje na zabezpečenie bývania a potraviny.

Pozrite si jednotlivé položky:

Inflácia napriek spomaleniu zostáva podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka vysoko nadpriemerná. Smerom nadol ju tlačí predovšetkým silný bázický efekt, t.j. vysoká minuloročná porovnávacia základňa. Tá sa prejavuje najmä pri cenách potravín, či bežných tovaroch.

„Cenová korekcia u potravín, ktorú sme mohli pozorovať počas leta, sa však nateraz zastavila. Zmiernenie dynamiky medziročnej inflácie potravín išlo posledné dva mesiace výlučne už len na vrub bázického efektu,“ dodáva analytik. Po letnom zdražení prispeli v októbri k spomaleniu inflácie opäť aj ceny pohonných hmôt, ktoré klesli v reakcii na vývoj cien ropy na svetových trhoch. Naopak, zvýšené mzdové tlaky v ekonomike (spätná indexácia miezd) naďalej bránia ústupu inflácie v službách.

Rast cien by sa mal naďalej spomaľovať

Koršňák zároveň dodáva, že inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude podporovať silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka, ale ruku k dielu najskôr pridá i slabnúci domáci spotrebný dopyt.

Naopak, zvoľňovanie inflácie by i naďalej mohli pribrzďovať rastúce mzdy, ktoré budú brzdiť najmä spomaľovanie inflácie služieb, ale i aktuálne vyššie ceny ropy na svetových trhoch. V priemere by podľa prepočtov UniCredit Bank mala inflácia tento rok dosiahnuť 10,7 percenta a v závere roka by sa mohla pohybovať tesne nad 6 percentami.

„Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4-5 percent. Kľúčové pre rast cien budúci rok budú opäť rozhodnutia o regulovaných cenách energií na bývanie. Predpokladáme pritom, že k plnému premietnutiu trhových cien energií do cien plynu, tepla a elektriny pre slovenské domácnosti nepríde ani v budúcom roku a štát rast cien týchto položiek bude opäť čiastočne tlmiť,“ avizuje Koršňák.

Viac o téme: ceny potravín , energie , inflácia , Ľubomír Koršňák , Marek Nemky , rast cien , spotrebný kôš , Štatistický úrad SR ŠÚ , UniCredit Bank , XTB

Súvisiace články

Aktuálne správy