V roku 2020 sme sa stretli s novými výzvami, ktoré nám priniesla pandémia covid-19. Zmätok bol o to väčší, že takmer nikto z nás sa v podobnej situácií ešte neocitol. Neistota sprevádzala aj oblasť bankovníctva. Európska centrálna banka preto vydala odporúčanie, ktorým mnohých akcionárov európskych komerčných bánk veľmi nepotešila. Dôležité rozhodnutie však stálo aj pred vrcholovými manažérmi týchto bánk.
Na konci marca 2020 Európska centrálna banka (ECB) vydala stanovisko, podľa ktorého neodporúčala európskym bankám vyplácať dividendy. Akcionári si tak mali počkať na svoj podiel zo ziskov prinajmenšom do 1. októbra 2020. Tento krok mohol byť pre viacerých analytikov prekvapujúcim pretože v čase krízy sa v minulosti banky vydávali opačným smerom.
ECB sa snažila o udržanie dostatočnej likvidity v jednotlivých bankách. Cielila tým najmä na dostatočný kapitál v prípade neočakávaných strát, ale aj na podporu ekonomického rastu. Banky mohli podľa odporúčania nerozdelený zisk použiť na zvýšené úverovanie malých a stredných podnikov v ťažkých časoch šíriacej sa pandémie.
Prečítajte si tiež
Firmy si berú čoraz menej úverov. Stojíme na prahu recesie?
Predstavitelia bánk preto stáli pred ťažkým rozhodnutím či toto odporúčanie prijať alebo nie. Historicky sa v časoch kríz banky správali inverzne. Banky totiž dividendy zvyšovali a tak si akcionári boli schopní výrazne prilepšiť. Uposlúchli banky toto odporúčanie? Ako to vplývalo na úverovanie na podnikov a spoločností?
Zisky vyše 80 miliárd eur
Aj týmito otázkami sa zaoberal ekonóm ECB Ernest Dautović spolu s kolektívom v štúdií zverejnenej na webe vox.eu. Podľa údajov centrálnej banky dosiahli zisky bánk v roku 2019 hodnotu 82,4 miliardy eur. Z toho 37,2 miliardy eur bolo plánovaných na vyplatenie dividend akcionárom. Štatistika však ukazuje, že až 27,6 miliardy z tejto sumy bolo zadržaných na neskoršie obdobie, asi desatina bola neskôr úplne zrušená.
Zo štúdie Dautovića a kolektívu vyplýva, že využitie nerozdelených dividend na zvýšené úverovanie nefinančných spoločností bolo správnym rozhodnutím. Zvýšený počet evidovaných úverov zaznamenali malé a stredné podniky, no pozitívnou správou bolo, že k úverom sa dostali aj spoločnosti najviac ohrozené pandémiou a jej vplyvmi.
Ako ďalej ekonómovia uvádzajú, zvýšené úverovanie neprinieslo neuvážlivé či riskantné správanie bánk pri poskytovaní úverov. Najväčší nárast poskytovaných úverov bolo zaznamenaných v druhom a treťom kvartáli roku 2020. Neskôr krivka rastu úverovania začala pozvoľna klesať.
Mix na rapídne zvýšenie inflácie
Z výsledkov štúdie taktiež vyplýva, že využitie nevyplatených dividend na poskytnutie úverov malým a stredným podnikom má z hľadiska hospodárskeho rastu väčší význam, ako vyplatenie dividend akcionárom.
Aj napriek tomu, že sa mnoho podnikov vďaka úverom poskytnutým počas pandémie covid-19 zachránilo, požičiavanie za nízke úrokové sadzby si vyžiadalo aj svoju daň. Keďže zvýšené úverovanie nebolo podporené reálnym ekonomickým rastom, s vypuknutím vojny na Ukrajine, ktorá priniesla zvýšené ceny energií, pohonných hmôt či obilnín, spolu namiešali správny mix na rapídne zvýšenie inflácie.
