Neustále rastúca popularita spoločností, ktoré sa zaoberajú vývojom a prevádzkovaním umelej inteligencie, sa naplno prejavila aj na finančných trhoch. Akcie technologických spoločností totiž počas tohto roku narástli o niekoľko desiatok percent. Ostatné odvetvia ako priemysel či obchod pritom výrazne zaostávajú. Aj preto sa začali ozývať hlasy, či sa nenafukuje druhá dot-com bubilna.
Dot-com bublina vznikla počas obdobia na prelome milénií, ktoré sa nieslo na vlne eufórie vzniku internetu. Investori nerozvážne investovali do všetkých spoločností s doménou dot-com. Ako sa však neskôr ukázalo, niektoré firmy kótované na amerických burzách si pridali internetovú doménu aj napriek tomu, že nevytvárali žiadnu, alebo iba veľmi malú, technologickú činnosť.
Po prasknutí bubliny dôvera v technologické spoločnosti výrazne klesla, čo malo za následok krach viacerých veľkých spoločností. Prepadol sa aj jeden z hlavných amerických indexov Nasdaq Composite, v ktorom je zahrnutých mnoho technologických firiem. Prepad bol dokonca taký výrazný, že na najvyššie hodnoty z tohto obdobia sa index vrátil až za 15 rokov.
Druhá dot-com bublina?
Jeden z najkomplexnejších indexov S&P 500 sa počas tohto roku môže tešiť nadpriemernému rastu. Pravdou však je, že index ťahajú najmä technologické spoločnosti, ktoré ťažia z vysokej popularity umelej inteligencie. O tom sme písali aj v našom nedávnom článku. Skeptici tak upozorňujú na určitú paralelu so situáciou spred dvoch dekád.
Ako sa uvádza v správe VÚB Banky, analytici však príchod druhej dot-com bubliny neočakávajú. Spoločnosti zaoberajúce sa vývojom a poskytovaním umelej inteligencie totiž vytvárajú neporovnateľne vyššiu pridanú hodnotu ako tomu bolo pri technologickej bubline, počas ktorej stúpala hodnota každej firmy, ktorá mala za menom dot-com.
Nástroje umelej inteligencie spoločnostiam začínajú generovať nové zdroje príjmov. V budúcnosti sa taktiež očakáva výrazný nárast produktivity práce, čo pre väčšinu spoločností predstavuje aj zníženú nákladovosť na podnikanie.
Ako sa však uvádza v správe VÚB banky, aj pri spoločnostiach okolo umelej inteligencie sme zaznamenali vysoko rizikové obchody. Dôkazom je napríklad obrovská investícia v hodnote 113,4 milióna dolárov do spoločnosti Misral AI len štyri týždne od samotného založenia podniku. Je preto veľmi ťažké predikovať dokedy sa eufória okolo umelej inteligencie udrží a ako sa bude podnikom ekonomicky dariť.
Slovensko medzi najohrozenejšími krajinami
Azda najviditeľnejší dosah môže mať umelá inteligencia na trh práce. Dopady na hospodárstvo však budú s najväčšou pravdepodobnosťou rôzne, vzhľadom na rozličnosť štruktúry trhu práce jednotlivých ekonomík. Podľa analýzy OECD z roku 2018 je pritom práve Slovensko najohrozenejšou krajinou s pomedzi najrozvinutejších štátov sveta. Až tretina pracovných miest je totiž ohrozená automatizáciou. Príchod umelej inteligencie môže tento podiel ešte navýšiť.
Na vplyv umelej inteligencie na trh práce sa nedá pozerať iba jednostranne. Podobne ako v minulosti pri nástupe internetu či iných technológií, niektoré pracovné pozície zanikli, no na druhej strane tieto technológie priniesli aj veľký počet nových pracovných miest. Zaujímavosťou je, že momentálne až 60 percent pracujúcich je zamestnaných na pracovných pozíciách, ktoré v roku 1940 ani neexistovali.
Štáty by sa však museli popasovať so zložitou situáciou v prípade, ak by umelá inteligencia navýšila produktivitu práce, no nevytvorila dodatočné pracovné pozície. Znamenalo by to zvýšenie miery nezamestnanosti, čo by vytvorilo tlak na sociálne systémy štátov.
Podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra sa spoločnosti prikláňajú k optimistickejšiemu scenáru. Z 800 oslovených firiem si viac ako polovica spoločností myslí, že umelá inteligacia sa zaslúži o vznik nových pracovných pozícií, zatiaľ čo iba štvrtina podnikov si myslí, že dôsledkom vývoja umelej inteligencie zanikne viac pracovných miest ako vznikne nových.
