oPeniazoch.sk, TASR
Výrazné navýšenie hranice výkonu malých fotovoltických zdrojov z aktuálnych desať kilowattov (kW) na 50 kW po vzore Českej republiky môže predstavovať neprimeranú záťaž na elektrizačnú sústavu. Malé obnoviteľné zdroje energie (OZE) s výkonom do 10 kW totiž nepodliehajú niektorým povoľovacím konaniam, upozornil Martin Sliva zo start-upu Fuergy v reakcii na výzvu Asociácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie (APOZE) na zvýšenie limitu pre pripájanie malej fotovoltiky.
„V princípe pozitívne hodnotíme snahu zjednodušiť legislatívny proces pripájania fotovoltických elektrární. A to tak pre samovýrobcov z radu domácností, ako aj firiem,“ uviedol Sliva. K nárastu výroby z OZE však podľa neho treba pristupovať koncepčne. „Pri ich integrácii je potrebné myslieť aj na riešenia, ako sa v reálnom čase vysporiadať s prebytkami elektriny bez toho, aby sa zhoršila stabilita elektrizačnej sústavy,“ dodal.
Jedným z riešení je kombinovať fotovoltiku s batériovými úložiskami. Týmto spôsobom bude možné zapájať OZE rýchlejšie, stabilnejšie a v omnoho väčších objemoch, čo zároveň pomôže Slovensku plniť záväzok zvýšiť výrobu elektriny z OZE do roku 2030. Zároveň bude sústava oveľa flexibilnejšia, jej regulácia decentralizovanejšia a pripravenejšia na výkyvy vo výrobe alebo spotrebe elektrickej energie.
Aktuálne sú podľa údajov Slovenskej batériovej aliancie na Slovensku v súčasnosti nainštalované batérie s kapacitou/výkonom 27,5 megawatthodín/megawatt (MW). Ide však najmä o veľké batériové úložiská priemyselných a energetických podnikov. Potreby Slovenska budú z dlhodobého hľadiska podstatne vyššie. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v najnovšej publikácii Hodnotenie zdrojov primeranosti ES SR ráta s nárastom inštalovaného výkonu batériových úložísk do roku 2040 až na úroveň takmer 700 MW, pričom už do roku 2030 by to malo byť okolo 250 MW.
