oPeniazoch.sk, Redakcia
Dve dekády sa slovenský Transpetrol a rakúska OMV snažili presadiť projekt ropovodu Bratislava – Schwechat, ktorým by sa ruská ropa cez ropovod Družba dopravovala priamo do jedinej rafinérie u našich južných susedov. Narážali však na rôzne prekážky, ako boli napríklad obavy z ohrozenia zdroja pitnej vody na slovenskej strane. Tie sú však minulosťou. Projekt je totiž definitívne zastavený.
Rakúska spoločnosť OMV a slovenská firma Transpetrol zastavili práce na ropovode Bratislava – Schwechat. Definitívne sa tak končí už 20-rokov trvajúca sága, ktorú si na Slovensku pamätáme najmä kvôli obavám z ohrozenia najväčšieho zdroja pitnej vody pri hlavnom meste. Pôvodné trasovanie totiž počítalo s vybudovaním ropovodu priamo cez Žitný ostrov.
Odbočku z ropovodu Družba smerom do Rakúska iniciovala rafinérska spoločnosť OMV ešte v roku 2003, kedy aj vznikol spoločný podnik s Transpetrolom s názvom BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH. Ako však informuje na svojom webe rakúska verejnoprávna ORF, táto firma bola zrušená a koncom minulého roka sa celý projekt definitívne zastavil. OMV pritom tvrdí, že rozhodnutie nepokračovať v projekte padlo ešte v marci 2022 a že bolo „prijaté spolu s Transpetrolom“.
Cez Žitný ostrov či Bratislavu
Čo je konkrétnym dôvodom ukončenia celého projektu, zostáva nateraz otázne. Faktom však je, že za spomínané dve dekády by sa ich našlo hneď niekoľko. Navyše, situáciu zásadne ovplyvnila aj ruská invázia na Ukrajinu a postupné odstrihávanie Európy od ruských energetických zdrojov. K tomu, či bol práve toto rozhodujúci faktor, sa OMV pre ORF nechcela vyjadriť. Hovorí o „energetickej transformácii“, ktorá si ďalší ropovod vyžadovať nebude.
Je však všeobecne známe, že aj Rakúsko sa snaží znižovať svoju závislosť na ruských energiách. Spolkové ministerstvo pre klímu, životné prostredie a energetiku taktiež hovorí, že ropovod už nebude potrebný. „Rakúsko už od februára 2023 nedováža ropu z Ruska,“ cituje ORF ministerstvo s tým, že pravdepodobne aj preto nebude OMV v projekte pokračovať.
Samotný projekt však už od počiatku čelil najmä na slovenskej strane rôznym problémom s trasovaním a narážal predovšetkým na ochranu životného prostredia. Pôvodný zámer totiž počítal s vedením ropovodu cez chránenú krajinnú oblasť Žitný ostrov, čo už v roku 2005 odmietlo aj ministerstvo životného prostredia. Z celkovej dĺžky vyše 60 kilometrov sa pritom malo na slovenskej strane nachádzať iba 10 kilometrov potrubia.
O moc lepšie však neboli prijaté ani alternatívne trasovania prezentované v ďalších rokoch, ktoré mali Žitný ostrov obchádzať. Vybrané boli totiž trasy vedúce územím aglomerácie Bratislavy, ktoré boli síce posúdené ako realizovateľné, ale ekonomicky a časovo náročné. Navyše, proti takémuto trasovaniu sa v roku 2015 postavilo bratislavské mestské zastupiteľstvo a projekt sa odvtedy v zásade nikam nepohol.
Transpetrol: Rakúšania „stratili záujem“
Podľa slovenského Transpetrolu však už pred pár rokmi bolo viac menej zrejmé, že projekt je odsúdený na zánik. Vníma to ako súhru viacerých zásadných faktorov.
„V súvislosti s negatívnym stanoviskom v Programovom vyhlásení vlády SR vo vzťahu k projektu ropovodného prepojenia z roku 2020, legislatívnymi zmenami v Slovenskej republike sprísňujúcimi ochranu životného prostredia, konfliktom na Ukrajine a s tým súvisiacimi prijatými sankciami Európskej únie voči Ruskej federácii, rakúsky partner, podľa našich informácií, stratil definitívny záujem o vybudovanie spoločného ropovodného prepojenia,“ uviedla Lucia Patznerová z Transpetrolu pre web oPeniazoch.sk.
Je podľa vás rozhodnutie zastaviť projekt ropovodu medzi Slovenskom a Rakúskom správne?
Podstatnou zmenou bolo aj vyradenie prepojovacieho ropovodu Bratislava – Schwechat z európskeho zoznamu projektov spoločného záujmu v roku 2021. Stalo sa tak po tom, čo Európska únia zmenila prístup k projektom týkajúcim sa ropovodných prepojení s cieľom väčšej podpory projektov s pozitívnym dopadom na klimatické podmienky.
Ako dodala Patznerová, už v rokoch 2021 a 2022 boli preto postupne utlmené aktivity na ropovode a následne sa zástupcovia v spoločnosti BSP Bratislava-Schwechat Pipeline dohodli nepokračovať v projekte a prijať kroky smerujúce k jeho ukončeniu.
Náklady v desiatkach miliónov
Celkové náklady na vybudovanie ropovodu medzi Bratislavou a Schwechatom boli odhadované na 35 miliónov eur. V projekte sa počítalo s ročným prepraveným objemom ropy na úrovni zhruba dvoch miliónov ton. Kapacita ropovodu však mala byť nadimenzovaná na zhruba 3,4 milióna ton ropy ročne s možnosťou navýšenia cez dodatočné prečerpávacie zariadenie na 5 miliónov ton.
V porovnaní s problémami s povoleniami na slovenskej strane bola podľa Transpetrolu situácia v Rakúsku diametrálne odlišná. Ako náš prepravca ropy uvádza na svojom webe, práce na projekte ropovodu tam totiž už boli vo finálnej fáze a zazmluvnených malo byť až 98 percent dotknutých pozemkov.
Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich kvízov na tejto stránke!
Transpetrol pritom projekt označoval za strategicky dôležitý pre štát. „Nakoľko prepája ropovodný systém v Slovenskej republike s ropovodmi v západnej Európe, týmto krokom je možné v prípade zabezpečenia reverzného čerpania z Rakúska dosiahnuť prísun ropy aj z iných ako ruských zdrojov a znížiť tak našu závislosť na rope z Ruskej federácie,“ uvádza spoločnosť.
Projekt ešte z čias ruského Yukosu
Svoju významnú úlohu v celkovom vývoji zrejme zohral aj fakt, že projekt vznikal ešte v období, kedy menšinový 49-percentný podiel v Transpetrole vlastnila ruská ropná spoločnosť Yukos. Prepojenie Bratislava – Schwechat malo byť v podstate jej spoločným projektom s rakúskym OMV. Podľa Patznerovej súvisel práve s deklaráciou tohto strategického investora so zásadným rastom efektívneho využívania ropovodného systému Slovenska v podobe navýšenia množstva prepravy ropy, ako aj diverzifikácie ropovodných transportných ciest.
Zámerom nového prepojenia malo totiž byť nielen zásobovanie rafinérie OMV vo Schwechate ruskou ropou, ale tiež zvýšenie využitia voľných prepravných kapacít ropovodu Družba, diverzifikácia ropnej dopravnej cesty a zvýšenie energetickej bezpečnosti. „Ropovodné prepojenie bolo projektované a rakúskou stranou deklarované v prípade potreby ako reverzné zásobovanie do rafinérie Slovnaft,“ tvrdí Patznerová.
Práve v roku 2003, kedy bola založená aj firma BSP Bratislava-Schwechat Pipeline, však ruská vláda obvinila majiteľa Yukosu, veľkopodnikateľa Michaila Chodorskovského, zo sprenevery a začala túto jeho ropnú spoločnosť likvidovať.
Majetok Yukosu začal pohlcovať ruský štátny plynárenský gigant Gazprom. Slovenská vláda preto v nasledujúcich rokoch spustila proces, ktorým sa mal prinavrátiť 49-percentný podiel Yukosu do rúk štátu. Celé toto úsilie vyústilo do zmluvy o kúpe akcií Transpetrolu medzi Yukos International UK B.V. a Ministerstvom hospodárstva SR uzavretej koncom marca 2009. Slovensko tak získalo menšinový podiel v prepravcovi ropy späť za kúpnu cenu 240 miliónov amerických dolárov.
