oPeniazoch.sk, Redakcia
Vláda SR ešte v apríli tohto roku poverila prípravou pravidiel pre zjednodušenie procesu výstavby veterných elektrární, ako aj prípravou takzvaných to-go zón pre veterné parky, Jadrovú energetickú spoločnosť Slovenska. Tá však zaujala najmä vlastníckou štruktúrou, keďže jej 49-percentný podiel vlastnia České energetické závody (ČEZ). Logicky sa tak začali vynárať domnienky o potencionálnom ovplyvňovaní procesov českým energetickým gigantom.
Na predmetný konflikt záujmov upozornila v správe Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Tá sa problém snaží vyriešiť aj adresovaním listov ministrovi hospodárstva Petrovi Dovhunovi a premiérovi Ľudovítovi Ódorovi, v ktorých sa dožaduje urýchleného stretnutia, kde by sa táto téma mohla znovu otvoriť.
„Je vysoko netransparentné a neštandardné, ak vláda prípravou štátnych pravidiel pre rozvoj veternej energetiky a prípravu go-to zón poverí spoločnosť, v ktorej má polovičný podiel aj veľký energetický hráč a zároveň investor v oblasti veternej energetiky,“ upozorňuje na konflikt záujmov výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Podľa informácií, ktoré ešte v apríli zverejnila predchádzajúca vláda, JESS bude mať na starosti výber dvoch lokalít pre vhodné umiestnenie takzvaných go-to zón, v ktorých tak bude možné budovať veterné elektrárne bez viacerých prekážok v povoľovacom procese. V týchto testovacích projektoch by mali vzniknúť elektrárne s odhadovaným výkonom 300 megawattov (MW). Tu sa však úloha JESS-u ani zďaleka nekončí. Ten bude podľa všetkého viesť prípravu metodiky pre výstavbu veterných elektrárni aj mimo go-to zón.
Prístup k informáciám či vlastnícke podiely
ČEZ sa tak k informáciám o príprave veterných parkov dostane skôr ako konkurenčné spoločnosti, čím získa značnú výhodu. S výrazným náskokom sa tak môže zamerať na prenájom alebo kúpu pozemkov v konkrétnych lokalitách s vedomím menších prekážok v povoľovacom procese pripravovaného projektu.
České energetické závody sú pritom na trhu veternej energetiky pomerne známym hráčom. Okrem domáceho Česka, kde prevádzkujú niekoľko veterných elektrární, majú pod svojimi krídlami aj elektrárne v Turecku či susednom Nemecku, v ktorom inštalovaný výkon veterných elektrární presahuje 133 MW.
Výhoda ČEZ-u však podľa SAPI v tomto prípade nespočíva iba v predčasnej informovanosti. Asociácia upozorňuje, že ČEZ cez menšinový podiel v JESS-e môže získať akciový podiel v spoločnostiach, ktoré budú v dvoch určených go-to zónach prevádzkovať veterné elektrárne. A to aj napriek tomu, že by do veterných parkov priamo neinvestoval.
„JESS má nastaviť pravidlá pre výber investorov v go-to zónach, dokonca ich aj vybrať a zazmluvniť. Navyše sa stane, a cez svoj podiel v JESS-e aj český ČEZ, automaticky aj akcionárom týchto veterných parkov,“ zrekapituloval Karaba. Český energetický závod bude mať navyše aj nárok na podiel zo zisku z prevádzky parkov, ktorý mu plynie z vlastníckej štruktúry JESS-u.
Argument ministra hospodárstva neobstál
Vedenie Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE nepresvedčila ani argumentácia ministra hospodárstva Petra Dovhuna, s ktorým absolvovali stretnutie ešte počas augusta. Ten podľa správy obhajuje rozhodnutie poveriť JESS nízkymi personálnymi možnosťami ministerstva hospodárstva a jeho podriadených organizácií. Riaditeľ SAPI Karaba však oponuje a tvrdí, že jednou z možných alternatív by mohla byť Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, ktorá má navyše všetky dostupné informácie o technických možnostiach pre pripojenie elektrární.
Po niekoľkých rokoch nečinnosti by sa tak pokus o rozvoj veternej energetiky na Slovensku mohol trápiť s pochybnosťami okolo transparentnosti procesu. „Vyzývame vládu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Po dlhých rokoch, kedy sa výstavba obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku prakticky zastavila, je toto krok späť,“ uzatvára Karaba.
