oPeniazoch.sk, Redakcia
Energetická kríza a s ňou spojený skokový nárast cien elektrickej energie poriadne prevetrali peňaženky Slovákov. Čoraz hlasnejšie sa tak hovorí o energetickej sebestačnosti a výstavbe nových elektrární. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energií (SAPI) si však posvietila na to, ako sa Slováci pozerajú na výstavbu veterných elektrární, ktoré sú zatiaľ na Slovensku na vedľajšej koľaji.
Ako vyplýva z prieskumu spoločnosti 2muse, ktorého sa v septembri zúčastnilo 1009 respondentov, až 8 z 10 Slovákov je názoru, že na Slovensku by sa mali stavať a využívať veterné elektrárne. „Takáto silná spoločenská objednávka na rozvoj výroby elektriny z vetra je signál aj pre novú vládu. Jednou z jej priorít by preto malo byť zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania, a teda aj výstavby veterných elektrární,“ uvádza člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Slovensko sa totiž aj napriek prísľubom minulej vlády, ktorá hovorila o naštartovaní zmien v povoľovacích procesoch výstavby elektrární, oproti ostatným krajinám príliš neposunulo. Aj napriek tomu, že vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej cieľom má byť vytvorenie jednotnej metodiky, posudzovanie veterných elektrární, ako aj proces takzvaných go-to zón, je krok správnym smerom, prvé výsledky budeme môcť vidieť až koncom budúceho roka. Stále tak platí, že procesy, ktoré trvajú v iných krajinách týždne či mesiace, na Slovensku trvajú roky.
Znižovanie závislosti či lákadlo zahraničných investícií
Práve budovanie veterných či solárnych elektrární však môže Slovensku, tak ako aj ostatným členským krajinám EÚ, dopomôcť k znižovaniu závislosti na dovoze plynu či zmierneniu prudkých cenových pohybov na trhu s elektrickou energiou. Podľa výpočtov Medzinárodnej energetickej agentúry takéto nové typy elektrární pomohli spotrebiteľom v rámci Európskej únie ušetriť v rokoch 2021 až 2023 okolo 100 miliárd eur.
"Pre ekonomiku je rozvoj veternej energetiky významný impulz. Nejde iba o nižšie platby za plyn krajinám, ktoré ho ťažia, ale aj o vyššiu konkurencieschopnosť Slovenska pri získavaní zahraničných investícií a pracovných miest do regiónov, keďže mnohé firmy si za podmienku investície dávajú prístup k lokálnej bezemisnej energii," pripomína aj ďalšie aspekty výstavby veterných elektrární Lacko.
Privítali by ste rýchlejší rozvoj veternej energetiky na Slovensku?
Pozitívnou správou je podľa SAPI aj zmena postoja Slovákov, ktorí sa na výstavbu veterných elektrární nepozerajú tak negatívne, ako tomu bolo v minulosti, a začínajú si všímať aj ich reálny prínos. Dôkazom sú aj výsledky prieskumu, podľa ktorého by až 68 percent Slovákov výstavbu veternej elektrárne v okolí miesta kde žijú uvítalo a iba 18 percent by bolo proti.
Vedenie, ako aj celá asociácia SAPI, je tak názoru, že zavádzanie zmien, ktoré by viedli k zjednodušeniu a urýchleniu procesov výstavby veterných elektrární, by mali byť jednou z hlavných priorít novej vlády. Nemalo by ísť o dramatické znižovanie environmentálnych štandardov ale skôr o zrušenie opakovaných prekážok v povoľovacích procesoch či zavedenie jasných lehôt na včasné vyjadrenie štátnych inštitúcií.
Nová veterná elektráreň najskôr v roku 2026
"Po rozhodnutí vlády v máji o spustení procesov pre zrýchlenie výstavby aj veterných elektrární vidíme svetielko na konci tunela. Avšak pri súčasnom stave, predpokladanom termíne výsledkov práce pracovnej skupiny, nie je realistické očakávať prvú novú veternú elektráreň v prevádzke skôr ako v roku 2026," myslí si Lacko.
Slovensko si tak minimálne do tohto obdobia bude musieť vystačiť s doterajšími skromnými piatimi veternými elektrárňami, ktoré sú prevádzkované v dvoch lokalitách. Azda najsmutnejším faktom je, že na Slovensku nepribudla žiadna nová veterná elektráreň už 19 rokov a aj napriek tomu je príprava nových projektov brzdená zdĺhavými a zložitými povoľovacími procesmi.
Podľa strategických energetických plánov štátu malo mať pritom Slovensko už v minulom roku v prevádzke 100 megawattov inštalovaného výkonu veterných elektrární. Aktuálne sú k dispozícií 3 megawatty. Spoliehať sa tak budeme musieť na to, že pripravované projekty v hodnote 1,4 miliardy eur, ktoré by mali priniesť 1 116 MW výkonu, budú realitou čo najskôr.
