oPeniazoch.sk, ČTK
Súd v Nemecku v utorok uložil niekdajšiemu šéfovi nemeckej automobilky Audi Rupertu Stadlerovi za podiel v kauze emisných podvodov podmienečný trest väzenia v dĺžke 21 mesiacov. Stadler sa tak v emisnom škandále stal prvým odsúdeným členom vedenia koncernu Volkswagen, ktorý je materskou spoločnosťou automobilky Audi. Vinu dlho odmietal, tento rok v máji sa v rámci dohody o vine a treste priznal, že proti podvodom mohol zakročiť skôr, ale neurobil tak.
V procese, ktorý sa začal v septembri 2020, spolu so Stadlerom čelili obvineniam ešte bývalý šéf vývoja motorov Audi Wolfgang Hatz a dvaja jeho vedúci inžinieri. Súd v utorok Hatzovi a jednému z inžinierov uložil tiež podmienečné tresty. V prípade Hatza to bol podmienečný trest v dĺžke dvoch rokov a u inžiniera 21 mesiacov. Konanie proti druhému inžinierovi bolo už skôr zastavené výmenou za pokutu. Rozsudky zatiaľ nie sú právoplatné.
„Bol to mimoriadny proces, ktorý možno považovať za skúšku justície. A spravodlivosť v tejto skúške obstála,“ povedal v utorkovom vyhlásení novinárom hovorca krajinského súdu v Mníchove, ktorý kauzu rozlúštil. Hovorca dodal, že v rámci procesu sa konalo vyše 170 rokovacích dní.
K podmienečným trestom sa súd v rámci dohody o vine a treste medzi obžalobou a obhajobou rozhodol výmenou za vysoké pokuty. V prípade Stadlera určila dohoda pokutu vo výške 1,1 milióna eur. Hatz musí zaplatiť 400.000 eur a inžinier 50.000 eur. Peniaze za pokuty pôjdu z časti do justičnej kasy, ale tiež všeobecne prospešným spolkom a organizáciám. Popri pokutách musia odsúdení uhradiť aj náklady súdneho konania, ktoré podľa médií dosiahnu miliónové výšky.
Stadler sa nezodpovedal z toho, že by manipuláciu s emisiami podnecoval, ale z toho, že podľa obžaloby predaja vozidiel s takto upravenými motormi umožňoval až do začiatku roku 2018, hoci už skôr uznal, že udávané hodnoty mohli byť zmanipulované.
Nie je jediný
Stadlerov proces nie je jediný, ktorý sa v Nemecku podvodom s emisiami venuje. Od septembra 2021 sa pred súdom Braunschweigu zodpovedajú štyria niekdajší vrcholní manažéri koncernu. Proces s niekdajším šéfom koncernu Volkswagen Martinom Winterkornom je pozastavený kvôli jeho zdravotnému stavu. Kedy bude znovu pokračovať, jasné nie je.
Volkswagen v septembri 2015 v reakcii na obvinenia amerických úradov priznal, že do miliónov naftových áut po celom svete nainštaloval softvér, ktorý umožňoval manipulovať s testami emisií. Autá vďaka tomu pri kontrolách produkovali výrazne menej emisií ako v bežnej prevádzke. Škandál sa týkal viacerých značiek koncernu Volkswagen, okrem iného aj vozidiel českej automobilky Škoda.
Čo vieme o kauze Dieselgate?
– Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) 18. septembra 2015 obvinila koncern Volkswagen (VW), že do svojich vozidiel s naftovým motorom pod označením EA 189 vo verzii Euro 5 inštaloval softvér, ktorý umožňuje skryť skutočnú hladinu emisií, a tým sa snažil obísť zákony na ochranu ovzdušia. Softvér vedel rozpoznať, že motor pracuje v režime zodpovedajúcom požiadavkám laboratórnych testov výfukových plynov a zmenou nastavenia motora dočasne znižoval množstvo vznikajúcich oxidov dusíka, aby autá splnili zákonný limit.
– VW následne priznal, že tento softvér po celom svete nainštaloval zhruba do 11 miliónov naftových áut. Z toho pripadá asi päť miliónov áut na vlajkovú značku VW, vyše dva milióny na Audi, 1,2 milióna na značku Škoda a 700.000 na Seat. Škandál zasiahol v menšej miere aj ďalšie automobilky. V Česku sa predalo zhruba 165.000 z celkovo 11 miliónov dotknutých vozidiel, ďalšie tisíce sa do ČR dostali ako jazdené vozidlá.
– Koncern VW aj manažéri kvôli škandálu čelia viacerým žalobám a vyšetrovaniu. Koncern podľa dostupných informácií celosvetovo vyplatil na pokutách, odškodnom a programoch odkúpenia desiatky miliárd eur. Podľa agentúry AFP aj ďalších zdrojov ide o 30 miliárd eur. Najvyššiu sumu firma uhradila v Spojených štátoch.
– Prvým odsúdeným kvôli škandálu sa stal inžinier Volkswagenu James Robert Lian, ktorý bol v auguste 2017 v USA odsúdený na 40 mesiacov väzenia a na pokutu. Doteraz najvyšší trest, sedem rokov väzenia, dostal v decembri toho istého roku manažér VW Oliver Schmidt.
– Vyšetrovaniu čelia aj najvyšší manažéri automobiliek. Nemecká prokuratúra v septembri 2019 obvinila šéfa koncernu Volkswagen Herberta Diessa, ktorý vlani na funkciu rezignoval, a predsedu dozornej rady a šéfa holdingovej spoločnosti Porsche SE Hansa Dietera Pötscha, že zámerne neposkytli investorom včasné informácie o finančných dôsledkoch emisného škandálu, a tým neoprávnene ovplyvnili cenu akcií podniku. Volkswagen obvinenia oboch predstaviteľov automobilky odmietal a označil ich za nepodložené. Obaja vedúci manažéri VW sa v roku 2020 dohodli na ukončení trestného konania výmenou za platbu 4,5 milióna eur každý.
– V apríli 2019 prokuratúra v Braunschweigu obžalovala tiež bývalého šéfa koncernu Martina Winterkorna z podvodu, proces sa začal v septembri 2021. Berlínska prokuratúra v roku 2021 v spojení s kauzou obžalovala Winterkorna tiež z krivej výpovede. Winterkorn pred nemeckým parlamentom uviedol, že o manipuláciách s výfukovými testami pred prepuknutím kauzy nevedel. Winterkorn na miesto šéfa spoločnosti rezignoval týždeň po tom, ako škandál vyšiel najavo. Zodpovednosť zaň však odmieta.
– V roku 2020 bol z účasti na škandále obvinený tiež bývalý šéf nemeckej automobilky Audi Rupert Stadler. Šéf Audi pôvodne vinu odmietal. Podľa súdu ale musel najneskôr od júla 2016 vedieť, že mohlo dochádzať k manipulácii s hodnotami výfukových plynov. Napriek tomu nariadil, aby sa v predaji upravených vozidiel pokračovalo až do začiatku roka 2018.
– Začiatkom tohto mája tím jeho obhajcov oznámil, že Stadler je v kauze falšovania dieselových emisií pripravený priznať sa k podvodu výmenou za podmienečný trest a finančný postih 1,1 milióna eur (26 miliónov Kč). Stadler 16. mája priznal vinu, a je tak prvým členom predstavenstva koncernu, ktorý tak na súde urobil. Stadler sa v júni 2018 stal najvyšším vedúcim predstaviteľom koncernu VW, ktorý bol vo funkcii kvôli škandálu zatknutý. Vo vyšetrovacej väzbe strávil zhruba štyri mesiace, počas ktorých s ním koncern Volkswagen po vzájomnej dohode rozviazal pracovný pomer. Dnes nemecký súd Stadlerovi uložil podmienečný trest väzenia v trvaní 21 mesiacov.
