Piatkový akciový kokteil: DJIA 30 +3,35%/11388,44, S&P 500 +4,03%/1255,08%, Nasdaq Composite + 3,39%/2273.Napriek tomu, že akciový index S&P 500 skončil s minimálnou týždennou stratou -0,07% nemôžeme povedať, že by akciové trhy neoplývali obrovskou volatilitou.
Piatkový akciový kokteil: DJIA 30 +3,35%/11388,44, S&P 500 +4,03%/1255,08%, Nasdaq Composite + 3,39%/2273.
Napriek tomu, že akciový index S&P 500 skončil s minimálnou týždennou stratou -0,07% nemôžeme povedať, že by akciové trhy neoplývali obrovskou volatilitou. Tieto minimálne straty však absolútne neodzrkadľujú to, čo sa v skutočnosti na trhoch udialo. Veď sa za jeden týždeň stihol prakticky zmeniť celý finančný systém.
Poďme však pekne po poriadku piatkovými udalosťami. V piatok ráno hneď po jeho vyhlásení začal platiť zákaz krátkych predajov na akcie 799 finančných spoločností v USA. V záujme ochrany integrity finančného systému sa prijal tento zákaz, ktorý však výrazne obmedzuje fungovanie voľného trhu. Obchodníci, ktorí vidia na trhu nadhodnotené cenné papiere, tak nemôžu realizovať svoje obchody. Je to paradox, ale dôvodom takéhoto zákazu má byť podľa US predstaviteľov „obnova dôvery v akciový trh“. Investori si však určite nájdu cestu, ako vyjadriť svoje očakávania ohľadom budúcej hodnoty spoločnosti, minimálne vstupom do obchodovania s credit-default swapmi.
V posledný deň minulého týždňa bol zverejnený aj plán US ministerstva financií na podporu správcovských spoločností fondov peňažného trhu. Tieto fondy sa v poslednej dobe dostali pod silný tlak investorov, ktorí začali z nich vyberať svoje zdroje a niekoľko fondov skončilo s ukazovateľom net asset value pod hodnotou 1 USD. Paulson tak predstavil plán, na základe ktorého budú môcť správcovské spoločnosti čerpať z tzv. Exchange Stabilization Fund až 50 mld. USD pokiaľ budú v riziku, že ich ukazovateľ NAV klesne pod 1 USD.
Okrem tohto plánu zverejnil aj FED dva nové plány na podporu finančných trhov. Prvým je plán na pôžičky úverovým inštitúciám na nákup cenných papierov typu asset backed commercial paper (krátkodobé cenné papiere spoločností určene na refinancovanie) od fondov peňažného trhu, s úlohou zlepšiť likviditu na tomto trhu. Z diskontného okienka FEDu by tak malo byť vypumpovaných ďalších až 230 mld. USD. Na mieste je však varovanie pred dopadmi týchto pôžičiek. Tie sú nenávratné pokiaľ sa tieto cenné papiere dostanú do defaultu alebo ich cena poklesne. FED sa tak dostáva do veľkého rizika. Druhým plánom sú aukcie na nákupy cenných papierov vydaných spoločnosťami Fannie Mae ako aj Freddie Mac od primárnych dílerov. Týmito aukciami sa majú primárnym dílerom dostať dodatočné zdroje na fungovanie peňažných trhov. Touto facilitou by mal FED dostať na finančné trhy dodatočných 69 mld. USD.
Hlavnými očakávaniami však mal byť plán na podporu finančných trhov, v ktorom by US vláda odkupovala rizikové aktíva od finančných inštitúcií. V piatok neboli známe jeho hlavné parametre, Paulson len vyhlásil, že by mal byť v objeme niekoľko stoviek miliárd USD.
Bližšie špecifikácie nového plánu boli predstavené až cez víkend. Podľa neho má ministerstvo financií získať od kongresu možnosť emitovať až 700 mld. USD dlhopisov na financovanie nákupov rizikových cenných papierov na dva roky, ktoré definuje ako: hypotéky založené rezidenčnými, ako aj komerčnými nehnuteľnosťami. V pláne si však ponecháva možnosť nákupu aj iných typov cenných papierov.
Úlohou tohto plánu je odstrániť z bilancií aktív rizikové cenné papiere a podporiť tak fungovanie finančných trhov, nakoľko tieto problémové aktíva blokujú bilancie finančných inštitúcií.
Pozrime sa však bližšie na nový plán, označovaný ako Trouble asset relief program (TARP).
Objem kapitálu, ktorý bude mať nová entita k dispozícii je 700 mld. USD. Doslovne sa v pláne spomína ako: „700 miliárd v ktoromkoľvek čase.“ Aj keď má byť úlohou plánu ochrana daňových poplatníkov a v pláne je napísané, že zisky ktoré fond dosiahne budú rozdelené daňovým poplatníkom, resp. vrátané spätne do fondu, tu očakávame, že plán bude vyzerať podobne ako keď hazardný hráč sedí pred automatom. Akýkoľvek zisk hodí naspäť do bezodnej diery nového plánu a v prípade poklesu hodnoty aktív vo fonde, dorovná hodnotu fondu do 700 mld. USD. Daňovým poplatníkom sa tak otvára rovnako bezodná diera..a to nárast verejného dlhu, ktorý budú musieť splácať obyvatelia USA.
Čo sa týka oceňovania aktív, plán túto oblasť popisuje ako „ceny, ktoré budú stanovené trhovým mechanizmom tam, kde je to možné.“ Tu je práve veľký problém, nakoľko likvidita na trhu s cennými papiermi založenými hypotékami vyschla v auguste minulého roka a trhová cena neexistuje. Plán však očakáva nakupovanie týchto cenných papierov za vyššiu cenu a dôvod? V prípade ich nákupov za nižšiu cenu by finančným inštitúciám vznikali straty, nakoľko by rozdiel medzi hodnotou svojich bilancií a ponúkanou sumou od vlády museli priznať ako stratu. Takáto situácia by nahrávala pokračujúcej eskalácii na akciovom trhu a očakávania stabilizácie sa tak nenaplnili. Preto sa očakáva, že aktíva budú nakupované za vyššiu cenu. A rozdiel bude opäť stratou daňových poplatníkov US.
Plán má podľa prvých vyjadrení pokrývať všetky cenné papiere vydané do 17. Septembra 2008. Otázkou je, prečo chce vláda odkupovať aj cenné papiere emitované ešte minulý týždeň? Nemali byť náhodou už finančné spoločnosti obozretnejšie od minulého augusta v emitovaní cenných papierov? Finančné inštitúcie by podľa nášho názoru nemali mať nárok na predaj týchto cenných papierov vláde, nakoľko si mali byť vedomé rizika, ktoré prichádza z týchto cenných papierov. Pokiaľ budú v aukciách prijímané všetky cenné papiere, bude aktuálny krok len podporovať dodatočný morálny hazard.
V bodoch nového plánu pojednávajúcich o tom, kto má mať nárok na benefity tohto plánu sa definujú subjekty ako „organizácie s významnými operáciami v US, pokiaľ ministerstvo spolu s prezidentom FEDu neurčí širšiu skupinu subjektov, nakoľko je to potrebné pre stabilizáciu finančných trhov“. Táto klauzula určite poteší hlavne zahraničných investorov, ktorí investovali do týchto rizikových cenných papierov a môžu žiadať istým spôsobom od FEDu náhradu.
To najlepšie však príde na koniec. Paulson v novom pláne žiada, aby postup novej entity nemohol byť spätne prehodnocovaný súdmi. Ministerstvo financií spolu s FEDom sa tak snaží získať čo najviac moci vo viere, že sa im podarí situáciu zlepšiť. Ich pád však bude mať následky na celý finančný systém, daňových poplatníkov ako aj zelenú bankovku kvôli obrovskému zadlženiu. Rozsah aktuálneho plánu, 700 mld. USD je totiž porovnateľný s nákladmi na vojnu v Iraku. Túto bitku však Paulson a Bernanke nemusia vyhrať.
Ozývajú sa aj hlasy z demokratického tábora US vlády, že spolu s plánom TARP by mal byť schválený aj nový balíček fiškálnych stimulov na podporu ekonomiky zo strany spotrebiteľov. Zaváňa to však veľkou kamuflážou. Spotrebiteľom vláda „zalepí ústa“ balíčkami fiškálnych stimulov a tí si ani neuvedomia, že zrazu na každého z nich pripadá oveľa väčší verejný dlh…
Situácia na finančnom trhu sa tak priostruje, v piatok FDIC (Úrad na ochranu vkladov US) prevzal pod svoju kontrolu ďalšiu banku. Počet bánk zatvorených FDICom tento rok sa tak rozrástol na dvanásť.
V bankovom sektore ostaneme s nasledujúcimi spoločnosťami. Goldman Sachs, Merrill Lynch a MorganSstanley už totiž nie sú nezávislými investičnými bankami, ale bankovými holdingami. Ich dlhoročnú púť zastavila dnes Rada guvernérov FEDu, ktorá požaduje od týchto spoločností, aby sa pretransformovali do novej štruktúry do piatich dní. FED chce, aby mali aj tieto spoločnosti prístup k všetkým facilitám, ktoré sú ponúkané klasických bankám ako úverovým inštitúciám.
Na Wall Street sa tak za sedem mesiacov skončila éra nezávislých investičných domov. Ako bankové holdingy budú tieto spoločnosti podliehať dohľadu zo strany FEDu, čo vo veľkej miere obmedzí ich budúcu profitabilitu. Akciové trhy dnes neočakávajú žiadne akciové ani makr
