V poslednej časti príspevku porovnáme zdanenie príjmov z kapitálových výnosov v jednotlivých krajinách a poukážeme na rozdiely, ktoré vznikajú pri zdaňovaní fyzických a právnických osôb v tej istej situácii
Ako vyplýva z predchádzajúceho výkladu, zákon o daniach z príjmov rozlišuje výnosy z držby cenných papierov a výnosy z predaja cenných papierov. Isté diferencie vo vzťahu k týmto kritériám sa prejavujú pri zdanení fyzických a právnických osôb.
V prípade výnosu z držby cenných papierov u fyzických osôb, platia osobitné sadzby dane (tabuľka v 2.časti), pričom najbežnejšou sadzbou je 15%. Vzhľadom na to, že prístup k cenným papierom, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, fyzické osoby nemajú, nemožno teda hovoriť v prípade držby cenných papierov o žiadnych výnimkách.
Iná situácia vzniká pri zdaňovaní výnosu z predaja cenných papierov. V tomto prípade sa môže fyzická osoba stretnúť s oslobodením od dane. Oslobodené od dane sú
- príjmy z predaja domácich verejne obchodovateľných cenných papierov (dlhopisov, akcií a podielových listov zavedených na burzovom a mimoburzovom trhu), pričom celkové príjmy po odpočítaní nevyhnutných nákladov nesmú prekročiť 50 000 Sk,
- príjmy z predaja domácich verejne obchodovateľných cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky.
Ak sa tieto podmienky nesplnia, základom dane sú príjmy z predaja cenných papierov znížené o výdavky, za ktoré fyzická osoba nadobudla tieto cenné papiere. Pri použití čiastkového základu dane sa na prípadnú stratu z predaja cenných papierov neprihliada.
Výnosy pochádzajúce z držby cenných papierov u právnických osôb sú tiež striktne vymedzené zákonom. Okrem výnosov oslobodených od dane sa všetky zdaňujú osobitnými sadzbami dane a tieto dane sa odvádzajú pri výplate výnosov (pri úrokových výnosoch, dividendách, výnosoch z podielov).
Pri predaji cenných papierov môže právnická osoba vystupovať ako obchodník s cennými papiermi. Takáto právnická osoba je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Zákon o daniach z príjmov presne vymedzuje, čo je predmetom základu dane, kedy sa príjmy z cenných papierov nezahŕňajú do základu dane a čo sú to daňové výdavky v spojitosti s cennými papiermi. Do základu dane sa okrem príjmu, ktorý sa vyberá osobitnou sadzbou dane, nezahŕňa
- príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota pri následnom znížení základného imania,
- výnos z dlhopisov alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov.
Sadzba dane je pre právnický subjekt aj v prípade výnosov z obchodovania z cennými papiermi 25%.
Pri porovnávaní zdaňovania finančných investícií v jednotlivých krajinách sa prejavujú značné diferencie. Napriek tomu, že ČR a SR pôvodne vychádzali z jednotného zákonodarstva, dnes sa už prejavujú rozdiely. V rámci EÚ, kde je snahu prispôsobiť daňovú legislatívu jednotnému základu, sa pri zdaňovaní nástrojov na jednotlivých národných trhoch stretávame takisto s menšími, či väčšími diferenciami. Uvedené dokumentujú tabuľky.
| Daň z kapitálových výnosov | |
| Krajina | Sadzba dane |
| Island | 10 |
| Poľsko | 20 |
| ČR | 25 |
| Belgicko | 25 |
| Portugalsko | 25 |
| Rakúsko | 25 |
| Daň z dividend | |
| Krajina | Sadzba dane |
| Belgicko | 33 |
| Holandsko | 20 |
| Francúzsko | 19,9 |
| Portugalsko | 10 |
| Veľká Británia | 25 – 40 |
| Taliansko | 25 |
Členské krajiny EÚ majú vo svojich legislatívnych normách týkajúcich sa zdaňovania cenných papierov rôzny prístup a kritériá, ktoré o zdanení rozhodujú. Niektoré krajiny, napríklad Rakúsko, majú špeciálnu daň zo špekulácie, iné za dôležité kritérium považujú časové hľadisko (Nórsko, Dánsko zdaňujú zisk z obchodovania, ktorý sa realizuje do 3 rokov od nadobudnutia CP, niektoré krajiny skrátili túto hranicu až na 6 mesiacov – Nemecko, Luxembursko). Vo viacerých krajinách sa takisto prejavuje rozdielny prístup pri zdaňovaní fyzických a právnických osôb.
Je zrejmé, že zjednodušenie a zjednotenie legislatívy v tejto oblasti si bude vyžadovať ešte určitý čas…
