HESO negatívne hodnotí zvýšenie minimálnej zmzdy, regulovaných cien a poplatkov

Pridajte názor  Zdroj:

15. 12. 2005 - Novelu zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách považujú nezávislí hodnotitelia projektu HESO - Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení za najlepšie opatrenie 3.

Bratislava 15. decembra (TASR) - Novelu zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách považujú nezávislí hodnotitelia projektu HESO - Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení za najlepšie opatrenie 3. štvrťroka, ktoré prispelo k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny.

Hodnotiaca komisia privítala sprísnenie a obmedzenie poskytovania štátnych záruk. Dôležité podľa nej bude, akým spôsobom budú informácie o udelených štátnych zárukách poskytované verejnosti. Vďaka prepojeniu zákona o štátnych zárukách so zákonom o štátnom rozpočte sa zároveň do istej miery stabilizuje celý mechanizmus schvaľovania štátnych záruk. Štátne záruky sú často vnímané ako diskriminačné nástroje štátnej pomoci. V minulosti boli jedným z hlavných zdrojov skrytého deficitu verejných financií, pretože umožňovali držať časť verejného dlhu mimo vykazovaných štatistík. Zavedenie štandardných účtovných metód, ako aj obmedzenie poskytovania štátnych záruk nesporne prispelo k transparentnosti hospodárenia s verejnými financiami a k nižšej expanzivite fiškálnej politiky.

Stanovenie pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom, smerovanie investícií do menej rozvinutých regiónov a väčšiu podporu sofistikovaným investíciám označili experti v rámci hodnotiacej komisie projektu HESO za ďalší významný prínos. "Prijatím formálnych pravidiel sa obmedzila takmer totálna voľnosť politikov pri sľubovaní podpory zahraničným investorom, čo je významným krokom k zlepšeniu kredibility Slovenska v očiach investorov a občanov," konštatuje komisia.

Hodnotiaci odborníci vyjadrili tiež podporu rozhodnutiu vlády o neposkytnutí investičných stimulov pre investíciu juhokórejského výrobcu pneumatík - firmu Hankook. Neschválením návrhu sa predišlo nehospodárnemu použitiu verejných prostriedkov. Navrhovaná výška stimulov bola neadekvátna prínosom tejto investície. Ak by vláda schválila takúto výšku stimulov, bol by to nebezpečný precedens aj pre ďalšie investície, pričom existujú projekty s podstatne vyššou pridanou hodnotou a vyšším spoločenským prínosom, na ktoré by sa dané peniaze mohli vynaložiť. Čas ukázal, že aj napriek odchodu firmy Hankook, prejavujú iné menšie firmy záujem investovať v lokalite mesta Levice. Rozhodnutím vlády teda štát získal a ani región nestratil. Okrem toho, akákoľvek štátna pomoc vo forme priamych investičných stimulov predstavuje narúšanie slobodnej ekonomickej súťaže a popretie jej základných východísk. S postupujúcou ekonomickou transformáciou by mal klesať význam podpory zahraničných investícií a stúpať význam permanentného skvalitňovania podnikateľského prostredia ako predpokladu optimalizácie miery investovania, a to nielen zo zahraničia ale aj zo SR.

K navrhovanému zvýšeniu súdnych poplatkov vyjadrili respondenti nesúhlasné stanovisko. Zámer znížiť preťaženosť súdov a zvýšiť záujem o alternatívne, mimosúdne riešenia sporov je síce správny, predkladaný návrh však tento zámer nevyrieši. Podľa expertov je skutočným dôvodom zvýšenia poplatkov nepriamy spôsob ako získať dodatočné rozpočtové zdroje pre oblasť spravodlivosti. Úlohou štátu je vytvárať dobrú legislatívu, ochranu vlastníckych práv a kontraktov. Týmto návrhom sa ochrana znižuje a taktiež sa obmedzuje vymožiteľnosť zmluvných záväzkov. Vzhľadom k zdĺhavosti konaní nie je možné akceptovať zvýšenie súdnych poplatkov bez prijatia účinných opatrení na skrátenie súdneho konania. Zvýšenie poplatkov nemôže nahradiť nevyhnutne potrebnú systémovú reformu súdnictva, navyše sa deje v období, keď s kvalitou výkonu spravodlivosti nemôže byť verejnosť spokojná. Obmedzovanie vstupu na trh je nebezpečnou stratégiou a mnohé súdne poplatky ho prinášajú. Na druhej strane však iné poplatky môžu legitímne riešiť rozpočtové problémy štátu, napríklad aj tým, že sa nimi znižuje dostupnosť niektorých verejných statkov.

Zvýšenie regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti od októbra 2005 nehodnotili respondenti prieskumu kladne. "Je pravda, že slovenská exekutíva svetové ceny neovplyvní, ale je dôležité, aby štát cieľavedome odbúraval prekážky vstupu do odvetvia. Namiesto regulácie je nutné v sieťových odvetviach viac staviť na konkurenciu," konštatuje komisia. Existujúci spôsob regulácie cien energií poskytovaných monopolnými dodávateľmi nepovažujú viacerí experti za optimálny. Pri pravidelnom zvyšovaní regulovaných cien energií zohráva problém tzv. oprávnených nákladov a primeraného zisku monopolov centrálnu rolu. Odborná verejnosť kritizuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), že nedostatočne informuje a vysvetľuje verejnosti postupnosti, ktoré ho vedú k odsúhlasovaniu zvyšovania cien. Nízka transparentnosť je v tomto prípade najväčším kameňom úrazu. ÚRSO je inštitúciou zodpovednou za preskúmanie oprávnených nákladov a primeraného zisku dodávateľov energií, jeho rozhodnutie je nutné rešpektovať, avšak mnohí odborníci nie sú presvedčení o schopnosti regulátora určiť ekonomicky oprávnené náklady a mieru zisku. Navyše aj štát má záujem na vyšších cenách, lebo sa tým zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu. Na druhej strane však "istota" zvyšovania cien nenúti monopolné podniky sa reštrukturalizovať, a tak zostávajú málo efektívne. Podľa odbornej verejnosti nastal čas, aby sa verejne prediskutoval regulačný rámec. Bez jeho pochopenia sú diskusie o výške cien zbytočné. Nákladové modely monopolov by mali byť verejné.

Ani zvýšenie minimálnej mzdy hodnotiaci neprivítali. Inštitút minimálnej mzdy je odbornou verejnosťou považovaný za diskutabilný.