Väčšina investorov sa správa stádovito. Znamená to, že o investovaní začína uvažovať až vtedy, keď investícia už má za sebou kladnú históriu. Ak je minulý vývoj záporný, investícia sa vo všeobecnosti zavrhuje.
Veľmi pekný vývoj mali napríklad koncom minulého roku čínske akcie. Podobne výhodnou investíciou boli svojho času aj ukrajinské alebo pakistanské akcie. Tieto tituly sa zhodnocovali rádovo niekoľko desiatok percent na ročnej báze. Ostatné akcie v porovnateľnom období vzrástli „iba“ o polovičnú úroveň. Je dobré, ak sa investor rozhoduje podľa minulého vývoja? Odpoveď znie jednoznačne – nie. „S investíciou je spojené investičné riziko a doterajší výnos nezaručuje budúce výnosy.“ Túto vetu poznajú (lepšie povedané: by mali poznať) všetci investori do podielových fondov a už aj stotisíce klientov dôchodkových správcovských spoločností. Väčšina zbehlých investorov ju už pri čítaní textov preskakuje, považuje ju sa samozrejmú súčasť každého predajného prospektu a nepripisuje jej už veľkú dôležitosť. Máloktorý investor – začiatočník sa, na jeho vlastnú škodu, bližšie zaujíma o možné riziká a čo pre neho znamenajú. Poučenie netreba hľadať ďaleko. Spomenuté čínske akcie zarobili pre tých, ktorí sa inšpirovali minulým vývojom, v priebehu pár nasledujúcich týždňov mínus 20 %.
Štatistiky ukazujú, že investori sú nepoučiteľní a že v čase rastúcich trhov investujú a v čase klesajúcich trhov predávajú. „Podľa objemu predávaných alebo kupovaných titulov sa dá usudzovať, že minulým vývojom sa dajú zlákať najmä malí investori. Lepšie povedané malí a európski investori,“ hovorí Vladimír Gešperík zo spoločnosti Across Investment Services. „V čase kulminácie technologickej bubliny v rokoch 1999 – 2000 sa veľa európskych investorov rozhodlo neprimerane navýšiť svoje investície na amerických burzách, pretože posilňovanie dolára oproti euru v roku 1999 zvýšilo výnos amerických akciových indexov o 15,96 %. Takže okrem výnosu z vlastníctva akcií napríklad pri indexe S&P 500 vo výške 19,53 % zarobili aj na zmene menového kurzu 15,96 % (dolár sa posilnil), čím dosiahli celkový výnos 35,49 %. Naopak, v roku 2002 menová strata (oslabenie dolára) prehĺbila ich stratu z akcií vo výške 23,37 % o ďalších 15,22 % (kumulatívne 38,59 %).“
Dôvodom, prečo tak ľudia robia, je chybná domnienka, že ak sa niečomu darilo, musí sa tomu dariť i naďalej. Potenciálny investor si môže v duchu povedať, že tak či tak chcel pred časom investovať a súčasnosť mu už iba dokazuje, že by to bol dobrý krok. Následkom toho sa zrodí nová investícia. V tomto prípade je to ako prorokovať, kto vyhrá maratón, keď prvý bežec je meter pred cieľom a druhý bežec je sto metrov za ním. Takéto proroctvo si vie každý spraviť sám, a preto ani stávka na víťaza nebude 1:1000 (ako by to mohlo byť pri tom poslednom bežcovi).
Pri investovaní v čase rastúcich trhov si je klient síce vedomý, že každým nákupom zvyšuje priemernú cenu nákupu. No rast cien je predsa len lákavý, pretože každá dodatočná investícia sa zhodnocuje. V čase klesajúcich trhov je to naopak. Priemerná cena nákupu sa síce znižuje (za každú dodatočnú investíciu sa nakúpi viac akcií), ale každá dodatočná investícia znižuje postupom času svoju hodnotu. Klient sa tak musí rozhodnúť, či bude využívať znižovanie ceny na dodatočné nákupy, alebo uprednostní krátkodobé zhodnocovanie dodatočných vkladov. Na vlastnú škodu investorov prevláda druhá možnosť. Pre úplnosť však treba dodať, že pravdepodobne žiadna spoločnosť nebude propagovať svoje investičné portfóliá, ak za posledné roky nezaznamenali nárast. Ako ukazuje aj náš domáci trh, prezentovanie pozitívnej historickej výkonnosti je najlepším predajným argumentom. A sila marketingu dokáže zázraky (vidieť to napríklad aj na zvýšených predajoch podielových listov fondov, ktoré majú kladné výkonnosti).
Mimochodom marketing
Dnes už na Slovensku nie je domácnosť, ktorá by si v poštovej schránke nenašla aspoň jedenkrát do týždňa reklamné noviny upozorňujúce na veľmi výhodné zlacnenia. Banány po 20 korún namiesto 44 Sk alebo DVD prehrávač lacnejší o 4000 korún. „No nekúp to!“ Zlacňovaním tovaru rastie chuť kupovať. Ak už má človek daný tovar zakúpený, pri veľkom znížení začína rozmýšľať, či by náhodou nepotreboval ešte jeden taký tovar (ovocie na zaváranie, elektronika ako darček rodine a cukrovinky sa tak či tak spotrebujú v priebehu týždňa).
Predstavme si teraz hypotetickú situáciu: letáky by oznamovali, ktorý tovar predajňa zdražela. Kto by sa ponáhľal kúpiť ho (hádam iba vtedy, ak by sa predpokladalo jeho ďalšie zdraženie)? Každý správny spotrebiteľ teda nakupuje iba to, čo je lacnejšie (aj keď to nepotrebuje). A presne opačné správanie vidieť na akciovom trhu. Na obranu stádovitého správania treba pripomenúť, že máloktorý spotrebiteľ dokáže peniaze chápať ako tovar. (Banány si každý predstaví iba ako jedlo nie ako peniaze, ktoré za banány zaplatil. Akcia alebo dlhopis namiesto predstavy cenného papiera vždy pre väčšinu ich majiteľov predstavujú iba isté množstvo peňazí, o ktoré môžu vplyvom negatívneho vývoja na trhoch prísť. Banány sa, žiaľ, na rozdiel od cenných papierov, dajú aj veľmi ťažko predať ďalšiemu záujemcovi o ne.)
Investovanie podľa minulého vývoja v praxi
Ako príklad toho, že sa neoplatí investovať podľa minulej výkonnosti, môže poslúžiť jednoduchý prepočet. Povedzme, že dnes zainvestujeme a hodnota celého portfólia bude 1000. Trhy budú rásť, čo nás podporí v našom investičnom rozhodnutí a opäť zainvestujeme 1000. Keďže trh vzrástol o 10 %, celková hodnota portfólia tak bude 2100. Každá dodatočná investícia tak prinesie výnos. Po troch samostatných investíciách by sme celkovo zainvestovali 3000 a hodnota portfólia by bola 3310. Ak by trh následne poklesol o necelých 18 percent (na pôvodnú hodnotu 100 %) a my by sme už do portfólia neinvestovali (pretože trhy klesajú), portfólio by malo hodnotu 2736 a my by sme po korekciách trhu stratili 574. To znamená, že hodnota portfólia by bola o 264 menej, ako sme do neho celkovo investovali. Ak by sme investovali hneď na začiatku plných 3000, portfólio by po náraste a následnom prepade bolo opäť na hodnote 3000. Postupné investovanie v čase rastúcich trhov (a následnom po prepade na pôvodnú hodnotu) nás tak pripravilo o 264.
Vezmime si teraz opačný príklad. Trhy budú najprv klesať a následne rásť. Prvá investícia v objeme 1000 sa prepadne o 10 %. Zainvestujeme ďalších 1000 a znova sa dostaví pokles o 10 %. Následne opäť vložíme 1000. Portfólio tak bude mať hodnotu 2710. Následné oživenie trhov na pôvodnú hodnotu zo začiatku obdobia bude znamenať hodnotu portfólia 3346. Celkovo sme do portfólia vložili 3000, čo znamená zisk vo výške 346. Ak by sme na začiatku vložili 3000 a nechali na investíciu pôsobiť poklesy a nárast, nezarobili by sme nič. Postupným investovaním v čase klesajúcich trhov a ich následnom oživení na pôvodnú úroveň sme však dosiahli zisk vo výške 346.
Dá sa z toho poučiť?
Oba príklady predstavujú nárast i prepad, iba v opačnom poradí, pričom trhy sa vždy vrátili k pôvodnej úrovni. Pri investovaní je dobré mať na pamäti, že po každej búrke vyjde slnko a každé slnečné počasie raz prekazí búrka. Rovnako je to aj na akciovom trhu. Po nárastoch prichádzajú poklesy a po poklesoch raz príde dlhoočakávaný nárast. Orientovať sa iba podľa minulého vývoja a investovať iba vtedy, ak minulý vývoj bol priaznivý, neprináša rovnaký efekt ako priebežné investovanie v čase rozkolísaných trhov.
Výnimka potvrdzuje pravidlo
Na základe minulých výnosov sa predsa len dá čosi predpovedať. Aj keď v tomto prípade nejde o predpovedanie konkrétnych čísiel, ale iba o stanovenie hraníc, v ktorých by sa budúca výkonnosť mohla nachádzať. Volatilita, inak povedané štandardná odchýlka alebo riziko, vyjadruje, že s pravdepodobnosťou 68 % sa budúca výkonnosť podielového fondu alebo konkrétnej akcie bude nachádzať v intervale: dosiahnutá výkonnosť +/- riziko. Napríklad, ak má dnes fond ročnú výkonnosť 10 % a riziko 10 %, tak s pravdepodobnosťou 68 % sa dá predpokladať, že výkonnosť fondu o rok bude od 0 % do 20 %.
