oPeniazoch.sk, oPeniazoch;ČTK Foto: SITA/AP
Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý týždeň oznámil balíček pomoci v hodnote 200 miliárd eur v boji proti prudko rastúcim cenám energií. Podľa analytikov Citi tento krok predstavuje riziko.
Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý týždeň oznámil balík v hodnote 200 miliárd eur, ktorý má pomôcť pri prudko stúpajúcich cenách energií. Analytici banky Citi upozorňujú na pohyb na trhu s dlhopismi európskych vlád, ktoré si chcú požičať obrovské sumy peňazí. Návrhy by podľa Citi mohli v budúcom roku znížiť infláciu o 2 percentuálne body, ale je nepravdepodobné, že by zabránili ekonomickému poklesu. Balíček „môže zmierniť prichádzajúcu recesiu, ale podľa nášho názoru predstavuje aj riziko,” cituje analytikov Citi CNBC. Riziká súvisia s financovaním balíčka, a čo by to mohlo urobiť s infláciou, s výnosmi nemeckých štátnych dlhopisov, s referenčnou sadzbou Európskej centrálnej banky a s plánmi pôžičiek iných krajín eurozóny, ktoré môžu nasledovať kroky Nemecka.
Niekto si dovoliť môže a niekto nie
Zatiaľ čo Nemecko si môže „dovoliť“ akékoľvek dlhové financovanie vďaka nízkemu pomeru dlhu k HDP a nižším potrebám externého financovania, v menej fiškálne obozretných krajinách, ak by si chceli požičať veľké sumy a vydať nový dlh, by to viedlo k problémom podobným tomu v Spojenom kráľovstve, kde výnosy dlhopisov po množstve daňových vyhlásení prudko vzrástli a Bank of England bola nútená spustiť nový plán nákupu dlhopisov. Prinieslo to chaos na hypotekárnom trhu a reči o kríze v oblasti bývania.
Citi ďalej predpovedá, že nemecké dlhové financovanie by si tiež mohlo vynútiť prísnejšiu politiku ECB, čo by potom mohlo spôsobiť prudký nárast výnosov v eurozóne. Na fóre vo Frankfurte Lagardeová uviedla, že posledné zvýšenia (o bezprecedentných 75 bázických bodov v septembri), boli len „prvým cieľom na ceste“. Prezidentka ECB uviedla, že centrálna banka „urobí, čo má urobiť“, aby sa v strednodobom horizonte vrátila k svojmu 2-percentnému inflačnému cieľu.
Berenberg Economics v nedávnej správe uviedla, že dôvera spotrebiteľov v Nemecko a všeobecnejšie v eurozóne klesla na rekordné minimum, čo je podľa nej „predohrou recesie“. Inštitút pre ekonomický výskum predpovedá, že investície klesnú o 25 % a v roku 2023 očakáva v Nemecku recesiu.
EÚ aj USA zaznamenali v tomto roku celkovo pozitívny rast „Sú tu náznaky spomalenia a recesiu už nemožno vylúčiť“, povedal európsky komisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni, „vstupujeme do fázy stagnácie a možnej recesie,” povedal Gentiloni.
Scholz v Prahe obhajoval národné programy
Nemecký kancelár Olaf Scholz nemecký program obhajoval aj počas neformálneho summitu EÚ v Prahe. Zdôraznil, že podobné balíčky prijali aj iné krajiny, menovite Taliansko, Francúzsko, Španielsko či Holandsko.„Využil som príležitosť, aby som svojim náprotivkom balíček vysvetlil a zasadil ho do európskeho kontextu," povedal Scholz a dodal, že summit určite prispel k odstráneniu nedorozumení. Scholz povedal, že je dôležité znížiť ceny zemného plynu a pripustil, že vyriešenie problému vysokých cien sa dá dosiahnuť len spoločne. Zároveň ale obhajoval opatrenia na národnej úrovni. Podľa neho sú nevyhnutné a budú musieť byť prijímané vo všetkých krajinách. „Takéto programy sú plánované, alebo už boli uskutočnené aj inde," podčiarkol. „Nie som si istý, či bude spoločné európske riešenie, ale naďalej o tom diskutujeme," povedal šéf nemeckej vlády.
Scholz naznačil, že znížené ceny plynu možno dosiahnuť v súčinnosti s vývozcami tejto energetickej suroviny, napríklad s Nórskom a Spojenými štátmi. Európa podľa neho potrebuje dlhodobé kontrakty o dodávkach plynu s rôznymi dodávateľmi. V posledných rokoch mnohé európske štáty vsádzali na krátkodobé dohody, povedal kancelár.
Lídri EÚ dnes rokovali okrem iného o možnosti zastropovať veľkoobchodné ceny plynu. Debatovali aj o bezpečnosti dodávok. Dnešok pojali ako prípravu pred formálnym summitom EÚ za dva týždne v Bruseli.
K stanoveniu cenového stropu sa prikláňajú krajiny ako Poľsko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Nemecko spolu s Holandskom či severskými štátmi sa zatiaľ stavia proti s obavami, že by strop zásadne narušil fungovanie trhu a mohol spôsobiť nedostatok plynu. Pokiaľ ide o nové zdroje plynu, je v hre je napríklad aj stavba plynovodu MidCat, ktorý by prepojil Katalánsko s juhom Francúzska. Podporuje ho Španielsko či Nemecko, zatiaľ čo Paríž sa doteraz staval proti projektu.
K možnému zastropovaniu cenu plynu sa dnes Scholz vyjadril skôr skepticky. „Chcem povedať, že v tejto otázke nemáme žiadne myšlienkové tabu a žiadne ideologické spory. Je ale tiež jasné, že každý zásah do trhu, každé stanovenie cien automaticky vyvoláva otázky ohľadom bezpečných dodávok. Preto musíme tieto veci veľmi dôkladne prediskutovať a tiež pripraviť," zdôraznil Scholz.
