oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images
Bankové lúpeže patria k zločinom, ktoré fascinujú mnohých ľudí. Po prechode na bezhotovostnú ekonomiku, keďže ľudia používajú menej hotovosti, sa dá očakávať aj menej bankových lúpeží. Avšak klesajúci trend sa začal omnoho skôr.
Trháky o známych bankových lupičoch ako Bonnie a Clyde, John Dillinger a Butch Cassidy či nový film o Gilbertovi Galvanovi, najplodnejšom kanadskom bankovom lupičovi, ktorý za päť rokov vylúpil 59 bánk. Filmy často zobrazujú bankovú lúpež ako precízne naplánované prepady šikovnými podvodníkmi. To však nezodpovedá realite, píše Jay L. Zagorsky, docent Bostonskej univerzity na stránkach The Conversation. Väčšinu bankových lúpeží totiž spáchajú ľudia, ktorí jednoducho vojdú a požadujú o vydanie hotovosti od pokladníka. V prevažnej väčšine prípadov maskovaný páchateľ len odovzdal papierik s odkazom pokladníkovi, alebo ho ústne vyzval. Len veľmi málo prípadov zahŕňalo vlámanie, keď zlodej vstúpi do banky počas mimopracovných hodín, alebo krádež, keď sú peniaze odcudzené bez priamej konfrontácie so zamestnancami, ako to vyplýva zo spisov FBI. Viac ako polovica všetkých prípadov zahŕňa oháňanie sa zbraňou alebo hrozbu jej použitia. Bankové lúpeže sa tým stávajú traumatickými a nebezpečnými udalosťami pre zamestnancov a zákazníkov v banke. Údaje FBI od roku 1999 potvrdzujú, že pri bankových lúpežiach prišlo o života 15 ľudí , 94 bolo zranených a 62 bolo zajatých ako rukojemníci.
Zbytočná mystifikácia páchateľov
Zagorsky sa pozastavuje nad tým, ako orgány činné v trestnom konaní pomáhajú vytvárať mystiku bankových lúpeží tým, že lupičom dávajú rôzne prezývky. Napríklad, že FBI ponúka 2 000 USD za informácie vedúce k zatknutiu „Bling Ring Bandita“, ktorý ukradol nezverejnenú sumu z banky v Albuquerque v Novom Mexiku, pričom mal na pravom malíčku veľký prsteň zlatej farby. Iného označili ako „Ninja Bank Robber“, ktorý bol počas lúpeže v apríli 2022 zahalený v čiernom od hlavy až po päty.
Za tento druh trestného činu sú po dokázaní viny rôzne sadzby, odvíjajúce sa od toho, či lupiči použili násilie, zbraň, či niekomu ublížili, či prišiel niekto o život, alebo naopak, zbraň ani pri sebe nemali a ukradli len nepodstatnú čiastku bez akéhokoľvek násilia.
Vychádzajú z módy
Počet bankových lúpeží v USA vyvrcholil v roku 1991, keď bolo spáchaných 9 388 prepadov. Počet odvtedy značne klesol. Do roku 2021 to bolo len 1 724 po tom, čo v roku 2020 dosiahli 51-ročné minimum 1 500. Ako jeden z potenciálnych dôvodov tohto klesajúceho trendu by mohli byť tresty, ktoré sa časom zvýšili. Podľa Zagorskeho ale tento argument neobstojí, keďže podľa údajov sudcovia dávajú kratšie tresty. Analýza údajov z roku 2021 zistila, že priemerný bankový lupič so zbraňou v ruke dostal menej ako sedem rokov nepodmienečne. Štúdia z polovice 80-tych rokov stanovila stredný trest na 10 rokov, ak sa nepoužila zbraň, a 15 rokov, ak bola použitá zbraň.
Ďalším vysvetlením môže byť, že už je menej bánk, ktoré by sa dali vykradnúť. Zatiaľ, čo v roku 2009 mali v banky v USA viac ako 85 000 pobočiek, v súčasnosti ich je len niečo vyše 72 000.
Neoplatí sa to
Zagorsky považuje za najpresvedčivejší dôvod, prečo je prepadov bánk čoraz menej, fakt, vykrádanie bánk sa stalo oveľa menej lukratívne – po očistení o infláciu. Pre porovnanie, lupič si koncom 60-tych rokov minulého storočia dokázal takto „zarobiť“ okolo 5200 dolárov, čo je viac ako 38 000 dolárov v dolároch roku 2019. Ale v roku 2019 bol priemer len 4200 dolárov. Ako poznamenala britská štúdia z roku 2007 na túto tému: návratnosť priemernej bankovej lúpeže, úprimne povedané, nedáva zmysel.
Ukázalo sa, že kybernetické lúpeže sú oveľa lukratívnejšie, navyše s miernejšími sankciami. Vládna správa ukázala, že v roku 2016 si odsúdení páchatelia kreditných kariet zarobili v priemere viac ako 60 000 dolárov a dostali trest odňatia slobody len niečo vyše dvoch rokov. Willie Sutton bol neslávne známy americký bankový lupič z 20. a 30. rokov 20. storočia. Na otázku, prečo vykrádal banky, údajne odpovedal : "Pretože tam sú peniaze." Kým za čias Suttona to možno bola pravda, dnes už tomu tak byť nemusí.
