oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
V reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu sa mnohé krajiny rozhodli zaviesť niekoľko balíkov sankcií vrátane vylúčenia zo siete finančných výmen Swift alebo zmrazenia jej rezerv držaných v zahraničí v celkovej výške 300 miliárd dolárov. Všetky tieto ekonomické sankcie prispeli k zvýšeniu izolácie Ruska nielen z politického, ale aj ekonomického hľadiska.
Táto ekonomická izolácia však môže mať vážne dôsledky na finančnú stabilitu krajiny, okrem iného s dopadom na riadenie jej zahraničného dlhu, teda na podiel dlhu (cca 23 %) v držbe investorov, cudzincov, inštitúcií a jednotlivcov.
Verejný dlh je finančný nástroj s veľmi jednoduchým spôsobom fungovania: na jednej strane dlžník, v tomto prípade Rusko, vydáva takzvané „dlhopisy“ alebo „štátne“ cenné papiere, ktoré budú kupovať investori. Tieto cenné papiere tvoria zmluvu, v ktorej sa dlžník, v tomto prípade krajina, zaväzuje dodržiavať splátkový kalendár zahŕňajúci nielen platbu samotného dlhu (kapitálu), ale aj úroky (kupóny) spojené s týmto dlhom.
Bez právneho postihu
Verejný dlh silne pripomína akýkoľvek dlh na nehnuteľnosti, ktorý môže mať každý jednotlivec. A ako každý dlžník, krajina môže byť vystavená finančným ťažkostiam, ktoré zvyšujú riziko nesplatenia, inými slovami, riziko, že samotná krajina nebude schopná splatiť požičané sumy.
Jedným z hlavných rozdielov je však to, ako sa vysporiadať s týmto možným nesplatením časti alebo celého dlhu. V prípade jednotlivca môže možné nesplnenie povinnosti uznať iba súd, a to prostredníctvom začatia súdneho konania, ktoré požaduje banka alebo samotný veriteľ. V tomto prípade má banka niekoľko možných opravných prostriedkov na vymáhanie dlžnej sumy (napríklad zaistenie záruky).
Naopak, v prípade verejného dlhu je štát v omeškaní len vtedy, ak vyhlási, že je v omeškaní s platbou, alebo ak toto oznámenie urobia zástupcovia jeho veriteľov (vo všeobecnosti rating) do 30 dní od nezaplatenia dlžných súm. Spravodlivosť teda nemá žiadnu moc. Okrem toho suverénny štát nepodlieha pravidlám upravujúcim bankrot a neobáva sa žiadneho právneho postihu.
Deafault: nejasný pojem
Začiatkom júna niektorí ruskí držitelia dlhopisov uviedli, že nedostali úroky z omeškania, ktoré dlhuje ruská vláda, vo výške 1,9 milióna USD. K tomu sa pridáva nedodržanie termínu 27. júna na vyplatenie kupónov v hodnote 100 miliónov USD spojených s dvoma eurobondmi, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že krajina bude v blízkej budúcnosti vyhlásená za platobne neschopnú.
V tomto type situácie sa javí ako zásadné poznať presnú definíciu pojmu „zlyhanie“ a presné podmienky na to, aby sa krajina dala považovať, že splnila podmienky defaultu. Žiaľ, tento pojem nie je celkom jednoznačný a závisí od viacerých parametrov.
V literatúre sa uvádza niekoľko situácií, ktoré môžu byť podobné suverénnemu bankrotu. Siaha od jednoduchého predĺženia splatnosti, ktoré umožňuje preplánovať dlh na dlhšie obdobie, pričom dlh bude splatený neskôr (príklad Argentíny v roku 2019), až po čiastočné alebo úplné odmietnutie tohto dlhu (ako napríklad Grécko v roku 2012) prostredníctvom zníženia ratingu dlžníka.
Bez ohľadu na definíciu sa však všetci zhodujú na jednom spoločnom bode: štát je vyhlásený za platobne neschopný od momentu, keď má ťažkosti splácať svoj dlh, čo má za následok zmenu podmienok dohodnutých pri odchode.
Z pohľadu investorov je teda nezaplatenie úrokov v priebehu mesiaca jún príkladom ťažkostí Ruska pri dodržiavaní podmienok zmluvy uzatvorenej s jeho veriteľmi, čo možno podľa literatúry považovať za predvolenú hodnotu. Veci však nie sú také jednoduché a pred vyvodením záverov je potrebné vziať do úvahy veľmi konkrétny kontext ruského prípadu.
Platobná neschopnosť, ktorú Moskva spochybňuje
Rusko sa bráni a neuznáva, že je v defaulte. Naopak, vláda vysvetľuje, že prostriedky boli vyplatené 20. mája 2022 v očakávaní možného zmrazenia prostriedkov. Pre Moskvu by preto sankcie zamerané na izoláciu Ruska od medzinárodného zúčtovacieho systému a zákaz platieb v cudzích menách prispeli k vytvoreniu „umelého“ defaultu , ktorý bráni držiteľom dlhopisov získať ich kupóny. Prostredníctvom tohto prejavu sa Rusko snaží upokojiť investorov zdôraznením dostupnosti fondov, ktoré sú jednoducho zablokované.
Vo všeobecnosti bude mať nesplatenie platby dôsledky pre veriteľov aj pre samotného dlžníka. V prípade veriteľov budú musieť znášať kapitálovú stratu, čiastočnú alebo úplnú, čo ich prinúti prehodnotiť riziko spojené s dlhom krajiny v omeškaní a podľa toho upraviť svoje investície.
V prípade dlžníka to môže viesť k tomu, že veritelia mu odmietnu požičiavať v budúcnosti alebo s výrazne vyššou sadzbou, čím sa zvýšia jeho budúce náklady na financovanie, a to všetko v kombinácii so zhoršením jeho úverového ratingu, čo odráža vyššie úverové riziko. Tieto ťažkosti s financovaním potom môžu mať dopad na hospodárstvo krajiny, vzťahy udržiavané s jej rôznymi partnermi, čím sa štát vystavuje možným budúcim sankciám, či už politickým, obchodným alebo finančným.
Potom je tu aj reputačné riziko. V priebehu času však dochádza k poklesu účinkov. Napríklad Grécko nesplatilo svoj dlh päťkrát od roku 1821, keď získalo nezávislosť od Osmanskej ríše. Do dnes to predstavuje 90 rokov, počas ktorých bola krajina považovaná za platobne neschopnú, teda takmer v 50 % prípadov. Po bankrote v roku 1843 bola na niekoľko rokov fakticky vylúčená z medzinárodných finančných trhov. To však investorom nebráni v tom, aby mu aj dnes naďalej požičiavali peniaze, čo je fenomén známy v literatúre ako „krátka pamäť“ úverových trhov.
Rusko má stále nízky dlh
V prípade Ruska, ak sú finančné prostriedky skutočne zablokované, ako tvrdí Moskva, potom si možno myslieť, že je to len otázka času kedy sa platby uskutočnia v blízkej budúcnosti. Dôsledky preto zostanú minimálne, v podstate problém s riadením likvidity pre veriteľov, ktorí nedostali svoje peniaze, a možné dôsledky pre iné investície, ktoré sa potom odložia, ak platba príde neskoro (princíp nákazy).
Na druhej strane, ak sa Rusku nepodarí uvoľniť svoje prostriedky na uskutočnenie platieb, bude treba počítať s oveľa väčšími dôsledkami pre veriteľov a samotnú krajinu, ako je uvedené vyššie.
V druhom prípade môže Rusko využívať buď vonkajšiu pomoc pochádzajúcu od samotných veriteľov, ktorí štátu poskytujú čas na vyrovnanie dlžných súm, alebo tretiu inštitúciu, ktorá to prevezme od veriteľov splatením ich dlhu. Alebo bude musieť krajina čeliť novým sankciám zo strany poškodených veriteľov, ktoré budú krajinu ešte viac penalizovať obmedzením jej prístupu na úverový trh.
Okrem šokového efektu, ktorý môže oznámenie mať, treba poznamenať, že Rusko je jednou z najmenej zadlžených krajín na svete. Jeho verejný dlh predstavuje približne 17 % jeho HDP. Na porovnanie, Francúzsko dosahuje viac ako 112 %. Rusko má tiež viac ako 200 miliárd vnútorných rezerv. Zdá sa teda nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti dôjde k defaultu, a ak by k nemu došlo, mohli by sme to považovať za strategickú voľbu zo strany Ruska.
