oPeniazoch.sk, the conversation;TASR Foto: SITA/AP
Požiadavka prezidenta Vladimira Putina, aby „nepriateľské krajiny“ odteraz platili za ruský plyn v rubľoch, mala niekoľko okamžitých účinkov. Keďže Európania dostali jeden týždeň na to, aby prešli na platby v ruskej mene, zvýšilo to cenu zemného plynu, čím sa pre nich predražilo zachovanie sankčného režimu.
Ruská mena oproti americkému doláru od oznámenia posilnila zo 107 na 99 rubľov za dolár. A ak európske národy pristúpia na podmienky Ruska, dopyt po rubľoch sa zvýši a podľa toho ďalej posilní hodnota meny na devízovom trhu.
Tieto kroky vyvíjajú tlak na európske krajiny, aby ustúpili od presadzovania finančných sankcií, pretože použitie rubľov by ich pravdepodobne prinútilo kúpiť menu od sankcionovaných ruských bánk. A možno to považovať za trik na oddelenie Nemecka a Talianska od sankčnej aliancie, keďže sú obzvlášť závislé od ruského plynu.
Prvé náznaky ale ukazujú, že to nemusí fungovať. Nemci oznámili, že do leta 2024 znížia svoju závislosť od ruského plynu len na 10 % zo súčasných viac ako 50 %. Keďže však Rusko implicitne pohrozilo, že okamžite preruší dodávky plynu do Európy, pokiaľ sa nezačne za ne platiť v rubľoch, naliehavejšou otázkou je, ako dnes vyzerajú dôsledky.
Nie je jasné, ako môže Rusko legálne zmeniť podmienky existujúcich dlhodobých zmlúv o dodávkach plynu jednostranným oznámením. Existujúce zmluvy stanovujú menu, v ktorej sa má platba uhradiť. V súčasnosti sa Gazpromu, ktorý dominuje ruským dodávkam do Európy, uhrádza 58 % európskeho predaja plynu v eurách, 39 % v amerických dolároch a 3 % v librách. „Všetci ministri energetiky G7 sa zhodli, že ide o jednostranné a jasné porušenie existujúcich dohôd," povedal Robert Habeck, nemecký minister hospodárstva a ochrany klímy novinárom po virtuálnej konferencii s ministrami energetiky G7. Ministri znova zdôraznili, že uzatvorené zmluvy sú platné a spoločnosti by ich mali a musia rešpektovať. „Platba v rubľoch je neprijateľná a vyzývame dotknuté spoločnosti, aby nevyhoveli Putinovej požiadavke. Putinov pokus rozdeliť nás je zrejmý, ale, ako môžete vidieť z tejto veľkej jednoty a odhodlania, nedáme sa rozdeliť," dodal Habeck.
Ak sa európske krajiny rozhodnú argumentovať týmto spôsobom, na rad prichádzajú zákonné spôsoby riešenia sporu, ako je uvedené v každej zmluve (právna jurisdikcia, súd alebo opatrenia na riešenie sporov). Problém je v tom, že nič z toho nemusí byť v praxi životaschopné.
V rokoch 2005 až 2010 sériu sporov o plyn medzi Ruskom a Ukrajinou nakoniec vyriešil Arbitrážny inštitút Štokholmskej obchodnej komory (SCC) vo Švédsku. Ale vzhľadom na to, že Rusko zaradilo všetky členské štáty EÚ na svoj zoznam 48 „nepriateľských štátov“, je otázne, či by teraz uznalo švédsku arbitráž SCC ako nezávislú. To isté platí pre Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko, ktoré sú tiež svetovými centrami arbitráže a riešenia sporov. Spor sa teda pravdepodobne nevyrieši právnou argumentáciou.
Rusko pracuje na metódach prijímania platieb za vývoz plynu v rubľoch, oznámil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyhlásil tiež, že pre takéto platby bude existovať jasný rámec. Ruská centrálna banka, vláda a energetický gigant Gazprom, by mali do 31. marca predložiť prezidentovi Vladimirovi Putinovi svoje návrhy na platby za plyn v rubľoch. „Nechystáme sa dodávať plyn zadarmo, to je jasné," povedal Peskov. „V našej situácii je sotva možné a vhodné zapojiť sa do charity (pre európskych zákazníkov)," dodal.
Najnovšia požiadavka Ruska je bezprecedentná. Ani počas studenej vojny Sovietsky zväz neurobil nič, aby prerušil dodávky plynu do Európy. Možno aj preto Putin dodal, že táto požiadavka sa týka iba meny platby a že zmluvné objemy a ceny sa budú naďalej dodržiavať.
Takúto požiadavku možno vnímať ako ďalší ruský pokus (spoločne s Čínou) „dedolarizovať“ svoju ekonomiku, čo trvá odkedy západné krajiny zaviedli sankcie voči Rusku kvôli Krymu v roku 2014. Čoraz častejšie sa obchodovalo s krajinami ako napr. India a Čína buď v eurách alebo miestnych menách. Znížila sa držba amerických dolárových rezerv centrálnou bankou a vyňali sa dolárové aktíva z národného suverénneho investičného fondu. Čína medzitým vyvinula medzinárodný platobný systém na odosielanie správ s názvom CIPS, čo je spôsob, ako sa vyhnúť používaniu západného systému Swift.
Čína a Rusko sú nespokojné s prevládajúcim štatútom rezervnej meny amerického dolára, čo znamená, že dolár je hlavná mena používaná v medzinárodnom obchode a držaná centrálnymi bankami. Dôležité komodity ako ropa a globálne služby ako letecká doprava sú ocenené v americkej mene. Pre USA je tiež lacnejšie požičiavať si na medzinárodných finančných trhoch, čo im dáva výhodu oproti iným krajinám.
Rozhodujúce je, že USA môžu uvaliť ekonomické sankcie na takmer všetky obchody v dolároch. Robia to tak, že takzvaným korešpondenčným bankám, ktoré majú účty vo Federálnom rezervnom systéme, nariaďujú, aby neobchodovali, povedzme, s ich ruskými partnermi. To stačí na prerušenie jedného z hlavných spôsobov získavania amerických dolárov potrebných na účasť v medzinárodnom obchode.
Ďalším problémom je, že pre krajiny na celom svete je ľahké a relatívne lacné požičiavať si v dolároch, ale ak hodnota dolára v porovnaní s inými krajinami vzrastie, dlhy dlžníka budú mať vyššiu hodnotu v ich vlastnej mene. Dolár môže rásť, keď sa napríklad Federálny rezervný systém rozhodne zvýšiť úrokové sadzby, takže krajiny s dlhmi denominovanými v dolároch sú vydané na milosť a nemilosť menovej politike USA.
Ruský tlak na dedolarizáciu nebol úplne neúspešný. Podiel jeho obchodu denominovaného v eurách vzrástol prvýkrát nad 50 % v prvom štvrťroku 2020. Samotní Európania neboli proti tomu, aby sa viac obchodovalo s Rusmi v eurách. Skutočnosť, že európska dodávateľská zmluva Gazpromu je väčšinovo denominovaná v eurách možno pripísať Putinovmu dedolarizačnému úsiliu. To pomohlo dosiahnuť mierny nárast podielu Ruska na celkovom obchode s EÚ v eurách.
Saudská Arábia medzitým rokuje s Číňanmi o možnej cene ich obchodovania s ropou v jüanoch namiesto v dolároch. Ide o najväčšieho zákazníka pre nákup ropy v Saudskej Arábii a ak by Čína obchodovala vo vlastnej mene, doláru ako rezervnej mene to ubralo ďalšie sústo.
Po tom všetkom je celkový obraz taký, že dedolarizácia zo strany Ruska a Číny mala len mierny vplyv na dominantné postavenie amerického dolára. Dolár sa naďalej používa v takmer deviatich z každých desiatich forexových transakcií. Tvorí veľkú väčšinu všetkej globálnej exportnej fakturácie a takmer tri pätiny všetkých rezerv centrálnych bánk na celom svete.
Takže aj keď je najnovší krok Ruska určite súčasťou širšej stratégie, ktorá mala určitý úspech, stále ešte nenastal bodu zlomu. Aj keby Európania na chvíľu nakupovali ruský plyn v rubľoch, fungovanie svetovej ekonomiky to zásadne nezmení.
