oPeniazoch.sk, grid Foto:TASR/AP
Vojna spôsobila energetický šok a ukázala, ako môže geopolitika zmeniť ekonomiku založenú na plyne a rope.
Obnoviteľná energia sa v posledných rokoch dramaticky rozšírila, pretože náklady klesali, ale fosílne palivá sa aj naďalej často považujú za ekonomicky životaschopnejšiu možnosť. Ruská invázia na Ukrajinu tento kalkul spochybnila, keďže energetické trhy sa otriasajú a vlády sa snažia udržať rastom cien krok.
„Cena energie nezodpovedá jej nákladom,“ povedal Benjamin Sovacool, profesor energetickej politiky na University of Sussex v Spojenom kráľovstve. Je dobre známe, že ceny energie nezahŕňajú všetky „externality“, alebo vedľajšie účinky spotreby energie, ako sú zdravotné náklady spojené so znečistením z uhoľnej elektrárne. Narastajúca kríza dodávok energie a nákladov v dôsledku invázie na Ukrajinu by sa dala považovať za druh externality, takú, ktorá, ak by sa zvážila realisticky, mohla by posunúť pomyselnú misku váh v prospech rozhodnutí, ktoré sú šetrnejšie voči životnému prostrediu.
Európska únia získava asi 40 percent svojho zemného plynu a štvrtinu svojej ropy z Ruska. Nedávno ale Európska komisia predložila plán, ako túto závislosť do konca tohto roka výrazne znížiť. Nemecko zrušilo dlho očakávaný plynovod Nord Stream 2, ktorý stál 11 miliárd dolárov a prepravoval by ešte viac zemného plynu z Ruska. V USA Bidenova administratíva oznámila úplný zákaz dovozu ruskej ropy a plynu s podporou oboch strán.
Výsledkom toho všetkého je cenový šok. Cena barelu ropy vyletela nad 130 dolárov, hoci časom mierne klesla. Zemný plyn v Európe dosiahol historické maximum 7. marca. Galón benzínu v USA tiež dosiahol historické maximum, hoci je pod predchádzajúcimi rekordmi po úprave o infláciu, a to výrazne nad 4 doláre. Skrátka, svet teraz začína platiť viac za energiu, ktorá bola údajne lacnejšou možnosťou.
„Potrebujeme, aby vlády otvorili oči a raz a navždy pochovali príbeh o lacných fosílnych palivách,“ povedal Michael Taylor, hlavný analytik Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu . „Keď zoberiete do úvahy priame náklady, dotácie, klimatické škody a zdravotné náklady, fosílne palivá nie sú lacné ani zďaleka a politika by to mala odrážať."
Klimatické zmeny sú konečnou externalitou, celosvetovými nákladmi spojenými s využívaním fosílnych palív, ktoré bude splácať celý svet. Ale najmä tí najzraniteľnejší ľudia. Neuveriteľná cena v podobe straty živobytia, životnej úrovne aj životov.
Môže vojna vyrovnať podmienky?
Vojna funguje ako druh obojstrannej externality pre fosílne palivá. Konkurencia v ropnom priemysle viac-menej spôsobila určité konflikty. Stačí spomenúť prvú vojnu v Perzskom zálive, keď Saddám Husajn vtrhol do Kuvajtu bohatého na ropu a potom, keď krajinu opúšťal, podpálil stovky vrtov. Prítomnosť vojny môže zase spôsobiť šoky pre systém založený na rope, tak ako to vidíme aj dnes. Vysvetľuje to, že fosílne palivá v skutočnosti nie sú lacné.
„Je to veľmi nepríjemný problém, pretože žiaden politik nechce adekvátne oceniť externality," povedal Sovacool. Ak by bol potenciál pre geopolitické spory zahrnutý do rozhovorov o cenách energií, dnes by sme mohli mať úplne iný systém.
V USA, keď sa používanie uhlia na výrobu elektriny znížilo, bolo z veľkej časti nahradené elektrárňami spaľujúcimi zemný plyn. Rast obnoviteľnej energie bol pomalší, ako mnohí dúfali, aj keď sa účinky klimatických zmien stali zreteľnejšími a ničivejšími. Čiastočne je to spôsobené otázkou skladovania. Slnečná a veterná energia nie sú k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni, takže musí existovať spôsob, ako ich skladovať. Okrem iného sa to dá pomocou veľkých batérií, stlačeného vzduchu alebo rozpustenej soli, ale toto skladovanie, podľa prevládajúceho názoru, bolo a je stále príliš drahé.
Dokonca ešte v roku 2019 analýza zistila, že náklady na skladovanie energie by museli klesnúť o 90 percent, aby obnoviteľné zdroje mohli nahradiť sieť fosílnych palív. Krajina posiata veternými turbínami s bankami drahých akumulátorov však zrazu nevidí rast cien elektriny, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Vojny môžu narušiť dodávky materiálov, ako je nikel alebo lítium, ktoré sú potrebné pre niektoré produkty čistej energie, a aj ich narúšajú, ale to by bol do značnej miery problém pri budovaní novej infraštruktúry a nie pri prevádzke existujúcich parkov. Takže tento odhad je, v istom zmysle nesprávny od začiatku. Nakoľko nesprávny, je však ťažké odpovedať.
„Nanešťastie neistota znamená, že väčšina výskumných tímov to nebude merať," povedal Sovacool. „Ani sa o to nepokúsia."
Ropný šok v dôsledku vojny je v podstate nepredvídateľná udalosť. S ďalšími externalitami je možné uviesť konkrétne čísla. Napríklad jedna uhoľná elektráreň spôsobí toľko a toľko prípadov astmy, toľko hospitalizácií a toľko predčasných úmrtí. Nemôžete urobiť rovnaký výpočet pre plynovú elektráreň postavenú v roku 2010, ktorej prevádzka bude v roku 2022 extrémne drahá vďaka nevyspytateľnému rozmaru jedného autokrata.
Môžete však zmerať niektoré náklady spoliehania sa na fosílne palivá. Výskumníci pod vedením Davida Greena z Národného laboratória Oak Ridge odhadli náklady americkej závislosti od ropy v rokoch 1970 až 2010. Zistili, že prostredníctvom niekoľkých mechanizmov vrátane „prevodu bohatstva“ ropným spoločnostiam a straty potenciálneho HDP boli náklady vyššie ako 5 biliónov dolárov, resp. viac ako náklady na každú vojnu, v ktorej USA kedy bojovali, siahajúcu až do vojny za nezávislosť. „Nezobrazuje sa to na našom účte za energiu, ale na našom vojenskom účte alebo účte našich daňových poplatníkov,“ povedal Sovacool. „História ukazuje, že externality geopolitiky sú obrovské.“
Problém je v tom, že vybudovanie jednej elektrárne alebo určitého počtu elektrických vozidiel je akútny, lokalizovaný výpočet, zatiaľ čo najlepší analytici, ktorí by vedeli urobiť prepočet vojny, je oveľa viac oddialený. Použitie týchto zmenšených výpočtov by však mohlo pomôcť svetu vyhnúť sa ropnému šoku ďalšieho geopolitického konfliktu.
Situácia na Ukrajine zostáva veľmi nestabilná, ale ako sa už vyjadrili mnohí politici k cenám plynu: „Pôjdu hore. Momentálne sa nedá veľa urobiť.“
