oPeniazoch.sk, awealthofcommonsense Foto: TASR/AP;larvalabs.com;opensea.io/
Leonardo da Vinci namaľoval Monu Lisu v roku 1507. Po viac ako 300 rokoch už nebol považovaný za jeden z najlepších da Vinciho obrazov, nieto ešte za jeden z najlepších obrazov na svete. V roku 1750 odborníci na umenie vo Francúzsku zostavili rebríček 100 najlepších obrazov na svete. Mona Lisa sa do zoznamu nedostala.
V päťdesiatych rokoch 19-teho storočia mali umelci ako Tiziano Vecelli, či Raffael, diela, ktoré mali takmer desaťkrát väčšiu hodnotu než Mona Lisa.
Talian Vincenzo Peruggia pracoval určitý čas v Louvri pre externú firmu. 21. augusta 1911 ukradol obraz Leonarda Da Vinci Mona Lisa, vyniesol ho zabalený v plášti a ukryl ho vo svojej hotelovej izbe. Ku krádeži ho údajne priviedli úvahy, že talianske obrazy vo francúzskej galérii sú ukradnuté a patria jeho vlasti. To, že niektoré talianske obrazy v Louvri boli vojnovou korisťou sa nedá poprieť, ale práve Mona Lisa sa dostala do galérie ako dar.
Keď obraz odcudzil, nešlo o najslávnejší obraz z tej časti galérie, a trvalo viac ako jeden deň, kým si niekto uvedomil, že chýba. Nikto dva roky nevedel, kde obraz je. Až kým sa Vincenzo Peruggia nepokúsil skontaktovať s obchodníkom s umením v talianskej Florencii a nezačal dohadovať jeho predaj. Obchodník prejavil záujem, ale na potvrdenie pravosti chcel obraz ukázať expertovi. Peruggia súhlasil a autenticitu obrazu v galérii potvrdili. Zlodeja Peruggiu zatkli 12. decembra 1913 na schodoch hotela.
Keď bola Mona Lisa konečne vrátená do Louvru, stala sa v zásade za jedinú noc najznámejším obrazom na svete. Ľudia boli ochotní stáť v radoch, aby si mohli pozrieť ukradnutý obraz. Monu Lisu po objavení najskôr vystavovali po celom Taliansku a následne ju vrátili pod bezpečnostné sklo do Louvru.
Správa o krádeži sa okamžite stala mediálnou senzáciou. Zrazu mal obraz príbeh. Dostal sa do povedomia. A stal sa z neho popkultúrny fenomén.
Mona Lisa bola namaľovaná pred viac ako 500 rokmi, ale je známa iba z 20-tich percent svojej existencie ako jeden z najvýznamnejších obrazov na svete.
Koľko by stála Mona Lisa? Miliardu dolárov? Dve miliardy? Môžete sa pri tejto cenovke uškŕňať, ale vždy sa nájde niekto, kto to ochotne zaplatí. Koľko by stála možnosť vyhlásiť, že vlastníte najslávnejší obraz na planéte? A koľko mimoriadne bohatých ľudí by obraz kúpilo, keby ním mohli dokázať, nakoľko bohatí vlastne sú?
Vtipné na Mona Lisa je, že každý, kto to mal možnosť ho uvidieť na vlastné oči, buď zostal v nemom úžase, alebo bol sklamaný. Iná možnosť neexistuje. Musí to byť buď v súlade s humbugom vytvoreným okolo tohto majstrovského kúsku, alebo musí byť úplným sklamaním.
Takto sa ľudia pozerajú na svet v ére internetu. A robia to aj v prípade NFT. Buď ho milujú, alebo nenávidia bez toho, aby si vybrali strednú cestu.
Stačí sa pozrieť na najväčšie predaje CryptoPunks. Existuje 10 000 jedinečných pixelových obrázkov, z ktorých každý je uložený v blockchaine Ethereum. CryptoPunks bol prvýkrát ponúknuté v júni 2017 ako jeden z prvých nezmeniteľných tokenov na blockchaine Ethereum. Predávajú sa za sedemmiestne cifry v USD.
Podobne sú ľudia ochotní zaplatiť za EtherRocks viac ako 200 000 dolárov. Webová stránka EtherRock tvrdí, že bolo vytvorených iba 100 týchto internetových skál. Jednoducho povedané, každý EtherRock je digitálnym obrazom veľkého kameňa, má jedinečnú farbu ale všetky sú tvarovo aj veľkosťou identické.
Ľudia tiež míňajú veľké sumy peňazí za čiary, ktoré si môžete nakresliť v programe Microsoft Paint.
Ak patríte medzi fanúšikov kryptomien, alebo technológií, vidíte v týchto veciach určitý potenciál. Ale ak nie ste v kryptomenách alebo technológiách doma, musíte si myslieť, že tieto veci sú absurdné.
A vlastne absurdné aj sú, ak si vezmeme, že niekto je ochotný dať šesť, sedem, dokonca osemmiestnu sumu za to, že dostane obrázok vo forme JPEG. A viete, čo je ešte na tom celom absurdné? Ľudské bytosti.
Neustále robíme celý rad rôznych bláznivých vecí. Sme poverčiví. Hľadáme status. Sme emocionálni. Nakupujeme veci a pravidelne robíme rozhodnutia, ktoré sa vonkajším pozorovateľom zdajú absurdné. Technokrati, ktorí sa tomu venujú, by vám povedali, že to dáva zmysel v porovnaní so svetom umenia.
Prečo má umenie hodnotu? Pretože ľudia mu ho pripisujú. Pretože umenie je jedinečné. A pretože signalizuje ostatným ľuďom, nakoľko ste bohatí.
Tam, kde analógia umenie-NFT nefunguje, je hodnota umeleckého sveta prirodzenejšia. Je to skoro ako keby sa kryptosvet snažil dosiahnuť, aby sa NFT stali hodnotnými jednoducho preto, že chcú, aby sa stali hodnotnými.
Predstavte si, že ste mladý človek so záujmom o technológie. V roku 2016 ste do Etherea vložili 10 000 len tak z rozmaru, pretože sa pohybujete v technologických kruhoch. Tých desať tisíc má teraz hodnotu niečo okolo 35 miliónov dolárov. „Zarobenie“ takejto sumy peňazí týmto spôsobom v tak krátkom časovom horizonte vám môže celkom pekne zamotať hlavu.
V zásade ide o monopolné peniaze, také, ktoré ani v skutočnosti neexistujú. Čo je koho do toho, keď si za ne kúpite pixelový obrázok vo formáte JPEG? Ak si vaši rovesníci myslia, že JPEG je niečo hodnotné, potom je to cenné. Aspoň zatiaľ.
Ani Mona Lisa nebola slávnou, kým k nej nebol pripojený príbeh. Za príbehom NFT stojí nedostatok, komunita a skutočne bohatí technooptimisti s príliš veľkým množstvom peňazí. Mona Lisa však nemala sociálne siete, v tom čase neexistovali žiadne on-line komunity, ktoré by sa vytvorili okolo príbehu. Mentalita stáda je stará ako ľudstvo samo, ale nikdy predtým nemala taký akcelerátor akým je internet. Takže pravdepodobne nebude trvať viac ako 400 rokov, kým sa digitálne umenie stane slávnym. Skôr to bude otázkou stoviek minút. Pre fanúšikov digitálneho umenia je to pozitívum i negatívum. Je oveľa pravdepodobnejšie, že sa tieto veci dostanú do priazne, ale aj mimo nej, rýchlejšie, pretože tempo inovácií v tomto smere je skutočne rýchle.
Sumy, ktoré ľudia za tieto veci platia, sú absurdné. Na druhej strane nie je ťažké pochopiť, prečo to robia a pravdepodobne budú robiť aj naďalej.
Slávny hudobník, producent a umelec Brian Eno kedysi napísal: „Povedať, že kultúrne objekty majú hodnotu, je ako povedať, že telefóny vedú rozhovory.“ Tieto veci niečo stoja, pretože sme ľudia. Možno je to všetko, čo potrebujeme vedieť o rozmachu menom NFT.
