Globalizácia, pandémia, deglobalizácia

Diskusia 12  
Globalizácia, pandémia, deglobalizácia
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


20. 6. 2021 - Globalizácia predstavuje mnohostranný koncept, ktorý popisuje proces vytvárania sietí prepojení po celom svete. Zahŕňa vzájomnú závislosť národných ekonomík a integráciu informácií, tovaru, práce a kapitálu. Vypuknutie pandémie COVID-19 malo negatívny vplyv na medzinárodnú spoluprácu, čiastočne aj kvôli napätiu medzi dvoma najväčšími ekonomikami na svete, USA a Čínou.

V ostatných rokoch je globalizácia predmetom rastúcej nespokojnosti a kritiky, najmä po zvolení bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, po Brexite a odmietnutí Američanov vymenovať nových expertov do jedného z kľúčových orgánov WTO, do odvolacieho senátu Svetovej obchodnej organizácie. To všetko malo zásadný vplyv na pokles tempa globalizácie a vytvára predpoklady pre rast protekcionizmu a nacionalizmu na celom svete. Časť kritiky globalizácie možno zaradiť do množiny politických, ale pokračujúca pandémia COVID-19 vytvára pre globalizáciu nové riziká.

V istom zmysle vrhla pandémia svetlo tak na globalizáciu (vírus sa rozšíril do celého sveta vďaka globalizácii a vzájomnej prepojenosti za pár týždňov), ale aj na deglobalizáciu (rozpad medzinárodnej spolupráce a opätovný vznik nacionalizmu, pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky, zdravotnícke pomôcky a vakcíny).

Vedecké tímy sa snažia popísať podrobnejšie vplyv pandémie na svetovú ekonomiku. V tomto konkrétnom výskume prostredníctvom troch zložiek globalizácie: hospodárskej, sociálnej a politickej. Pandémia a reakcia hospodárskej politiky na krízu mali v rôznej miere vplyv na tieto tri aspekty.

Ekonomická globalizácia
Hospodárska globalizácia zahŕňa tok tovaru, služieb, kapitálu a informácií prostredníctvom trhových transakcií na diaľku. Aj keď je pandémia globálna, regióny a krajiny zasiahla rôzne, na základe rôznych ekonomických ukazovateľov. Obchod s tovarom sa znížil pre globálnu ekonomiku, avšak miera poklesu bola výraznejšia vo vyspelých ekonomikách ako v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Ovplyvnené boli nielen obchodné toky, ale okamžite zasiahla aj priame zahraničné investície. Globálne toky týchto investícií poklesli v roku 2020 takmer o polovicu.

Sociálna globalizácia
COVID-19 významne ovplyvnil aj túto oblasť, týkajúcu sa interakcií s ľuďmi v zahraničí, a to aj prostredníctvom migrácie, medzinárodných telefónnych hovorov a medzinárodných prevodov platieb odoslaných alebo prijatých občanmi. Remitencie migrantov klesli z dôvodu dopadov pandémia na zamestnávanie prisťahovalcov. Sociálnu globalizáciu poznačili cestovné obmedzenia na obyvateľov i zahraničných cestujúcich. Uzatváranie hraníc bránilo migrácii, najmä pohybu turistov a zahraničných študentov.

Globalizácia, pandémia, deglobalizácia

Politická globalizácia

Pod pojmom politická globalizácia treba vidieť schopnosť krajín zapojiť sa do medzinárodnej politickej spolupráce a diplomacie, ako aj do implementácie vládnej politiky. Počiatočné vypuknutie pandémie malo negatívny vplyv na medzinárodnú spoluprácu, čiastočne vzájomné tenzie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, USA a Čínou. Neskôr sa ale mnoho národov spojilo v boji proti pandémii, napríklad Čína podporovala krajiny ako Taliansko, ktoré sa stalo epicentrom pandémie COVID-19 v Európe. Z politického hľadiska by mohlo byť vypuknutie pandémie použité ako stavebný kameň pre budúce posilnenie medzinárodnej spolupráce a posilnenie pilierov politickej globalizácie.

COVID-19 a predchádzajúce hospodárske krízy
Kvôli dobre zavedeným a vzájomne závislým globálnym výrobným a dodávateľským reťazcom boli ekonomické prognózy v prvých mesiacoch pandémie pesimistické kvôli medzinárodnému zatváraniu hraníc a zastaveniu podnikania. Vyhliadky na to, že sa svet ponorí do ďalšej veľkej a dlhodobej hospodárskej recesie, sa dostali do stredobodu pozornosti ekonómov, vlád aj občanov. Avšak tieto predpovede o smrti globalizácie boli pri spätnom pohľade značne prehnané. Úsilie o oživenie sa v porovnaní s finančnou krízou z roku 2008 uchytilo rýchlejšie, čo naznačuje, že svetový obchod je oveľa odolnejší, než sa predpokladalo. V skutočnosti existuje dôvod na optimizmus, pokiaľ ide o hospodárske oživenie po koronakríze, aj o budúcnosť globalizácie.
Nadnárodné firmy už absolvovali záťažový test počas kolapsu svetového obchodu v rokoch 2008 - 2009. Tento kolaps naštartoval proces deglobalizácie, ale globálny obchod s tovarom a priemyselná výroba sa rýchlo zotavili na predchádzajúce maximá.  A počas krízy COVID-19 ich dosiahli ešte rýchlejšie. Šok bol ostrý a okamžitý, ale rovnako aj zotavenie.

Globalizácia, pandémia, deglobalizácia

Takzvané neviditeľné toky (priame zahraničné investície, remitencie, cestovný ruch, oficiálna spolupráca) boli zasiahnuté vo väčšej miere, neočakáva sa úplné zotavenie, kým nebude dostatočná miera zaočkovanosti celosvetovo. Nie je však celkom nereálne očakávať rýchle hospodárske oživenie, akonáhle pandémia pominie.

Iróniou je, že útoky na globalizáciu sa nesú v znamení vytvárania nerovnosti. Globalizácii chýbala možnosť posunúť výhody tým, ktorí ich najviac potrebujú. Pandémia nás naučila, že nerovnosť vytvára živnú pôdou pre šírenie chorôb a utrpenia, ktoré nasleduje. Zmiernenie zraniteľnosti v súvislosti s budúcimi epidémiami si vyžaduje riešenie týchto nerovností. Boj proti budúcim krízam sa však nemôže obmedziť iba na regionálny vývoj, pretože problematika nerovnosti je celosvetová. Dodržiavanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN je preto investičným projektom s vysokou návratnosťou.

Posun smerom k deglobalizácii určite stále existuje. Ekonomiky sú však dnes digitálne prepojené tak, ako nikdy predtým. Je to pozitívny vývoj, pretože ukončenie pandémie COVID-19 a predchádzanie budúcim krízam si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a globálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby nezostala pozadu žiadna krajina. Vakcíny musia byť dostupné,  aj cenovo, pre všetky krajiny, čo len zopakovali lídri krajín G7 vo svojom sľube dodať jednu miliardu dávok vakcíny na COVID-19 chudobnejším národom. Tak ako má globalizácia následky pre všetky krajiny, tak zdravie jedného národa ovplyvňuje zdravie všetkých národov. Vyžaduje si to globálny prístup na zabezpečenie rovnosti pre všetkých občanov sveta.