oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
COVID-19 urýchlil rast digitálnej ekonomiky okrem iného v dôsledku dramatického nárastu práce z domu, on-line nakupovanie, digitálnej zábavy, či on-line služieb. Myšlienky, ako by ľudia z rôznych častí sveta dokázali pracovať vo virtuálnych kanceláriách, mohli kedysi znieť odvážne. Dnes už mnohí pracujú z domu prostredníctvom streamovania videa.
Úplne virtuálna budúcnosť je pravdepodobne nepravdepodobná, ale tieto posuny sú zásadnou výzvou pre spoločnosť. Zákony a nariadenia, ktoré upravujú obchodovanie, dane, prácu a sociálne zabezpečenie, okrem iných oblastí, vychádzajú z veľkej časti z geografických definícií, ktoré regulujú hospodárske a sociálne aktivity na úrovni štátov. Platí to ale ja pre globálnu ekonomiku, napríklad medzinárodný režim reguluje služby na základe toho, ako sa služba poskytuje, a to podľa toho, kde sa nachádzajú kupujúci a predávajúci. V prípade obchodu s tovarom sa hranice používajú na zavádzanie a dodržiavanie pravidiel, ako sú napríklad tarify a normy.
V oblasti daní znamená prechod od fyzického k digitálnemu veľkú výzvu v daňových zákonoch. Podobne aj život v jednej krajine a práca v druhej, zostáva byrokratickou výzvou aj v niektorých najintegrovanejších ekonomikách sveta.
V posledných rokoch sa diskutovalo o tom, ako zvládnuť prechod pri prebiehajúcich technologických zmenách. Na základnej úrovni stojíme pred dvoma možnosťami:
- Stojí pred nami úloha, ako prispôsobíme svoje súčasné pravidlá a nariadenia tak, aby vyhovovali týmto novým technológiám?
- Alebo musíme myslieť na úplne nové spôsoby regulácie, ktoré riadia naše hospodárske a sociálne vzťahy v novom technologickom veku?
Doteraz sa pozornosť sústredila na prvú možnosť. Napríklad v sektore obchodu sa diskusie zameriavali, často s malým úspechom, na otázky, ako je rozhodovanie o tom, či sú toky údajov obchodom, ako ukladáme clá na tovar, s ktorým sa obchoduje elektronicky, alebo či je e-kniha tovar alebo služba.
Prípadne by sme mohli chcieť považovať prebiehajúci technologický posun za začiatok úplne nového sveta, ktorý potrebuje radikálne prehodnotenie a nové zákony a nariadenia vyhovujúce novej technologickej dobe. Ako by to však vyzeralo?
Niektorí komentátori hovoria o digitálnom Bretton Woods, o nastolení nového režimu globálneho riadenia pre digitálny vek vrátane diskusie o riadení umelej inteligencie, údajov, daňovej arbitráže nadnárodnými spoločnosťami a medzinárodných štandardov na meranie digitálnej nehmotnej ekonomiky. James Balsillie, spoluzakladateľ Inštitútu pre nové ekonomické myslenie, vyzval Medzinárodný menový fond (MMF), aby sa „zaoberal riešením tejto novej globálnej reality v dôsledku bezprecedentných digitálnych síl formujúcich náš svet“.
Bretton Woods bolo stretnutie 44 štátov, ktoré sa uskutočnilo v roku 1944 s cieľom diskutovať o novej povojnovej medzinárodnej menovej politike. Výsledkom bolo vytvorenie Svetovej banky a MMF a návrh Medzinárodnej obchodnej organizácie. Výsledkom rôznych vízií svetového hospodárstva bol kompromis medzi požiadavkami na úplnú ekonomickú liberalizáciu zo strany USA a opozíciou z iných krajín. Bola to dohoda, ktorá zachovávala stupeň globálnej harmonizácie, ktorá obmedzovala deštruktívnu konkurenciu medzi štátmi, ale ktorá zároveň umožňovala sledovať ciele týkajúce sa zamestnanosti a priemyslu.
Brettonwoodský kompromis a relatívne slabé obmedzenia umožnili v tom čase niektorým rozvojovým krajinám, napr. Kórei a Singapuru, presadzovať obchodné a priemyselné politiky na podporu ich hospodárskeho a technologického rozvoja. V priebehu času sa však rovnováha v globálnom hospodárskom systéme dostávala ku globálnej harmonizácii prostredníctvom viacerých kanálov.
Hlavné mocnosti vrátane USA a EÚ presadzovali prísnejšie pravidlá v oblasti obchodu, investícií a práv duševného vlastníctva. Tento trend viedol k zmenšeniu politického priestoru pre rozvojové krajiny, čo im sťažilo realizovanie rozvojových politík.
Súčasné diskusie o správe digitálneho hospodárstva sa podobajú tým z roku 1944. USA ako líder svetového digitálneho hospodárstva pokračovali v kampani na odstránenie prekážok, ktorým čelí digitálny obchod, propagáciou cieľov, ako je voľný tok údajov. Avšak množstvo rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík, ako je Južná Afrika, India a Indonézia, tomuto tlaku silne odoláva, obávajúc sa dopadov na ich národné ekonomiky. Výsledkom je, že sme sa ocitli slepej uličke a riešenie týchto problémov sa posúva na viacstranné, regionálne a bilaterálne rokovania.
Nastať môžu dva extrémy. Buď vyspelé ekonomiky prekonajú tento odpor a vytvoria silné pravidlá pre digitálnu ekonomiku, čo povedie k vysoko reštriktívnemu digitálnemu hospodárskemu poriadku, ktorý obmedzuje hospodársky a technologický rozvoj niektorých krajín a prehlbuje technologickú priepasť medzi rozvinutým a rozvojovým svetom. Alebo sa nedosiahnu žiadne multilaterálne dohody o digitálnej ekonomike, čo znamená, že rýchlejšie rastúce časti globálnej ekonomiky zostávajú mimo multilaterálneho ekonomického režimu, čo povedie k fragmentácii, pretože štáty budú sledovať svoje záujmy prostredníctvom iných možností.
Zatiaľ čo súčasný systém je značne zaujatý voči rozvojovým krajinám, fragmentácia nemusí byť nevyhnutne v záujme týchto krajín, pretože nerovnováha síl v regionálnych a bilaterálnych vzťahoch je často skreslená smerom k mocným národom. Tento scenár tiež podkopáva globálne otvorenú povahu internetu, ktorá priniesla výhody, ako je prístup k informáciám, komunikácii a všeobecné slobody.
Aby sme sa vyhli dvom extrémnym situáciám, bude to chcieť medzinárodné úsilie. Digitálny Bretton Woods by sa mohol znamenať riešenie pre určitú časť výziev a pomohol by formovať úvahy o budúcnosti správy ekonomických záležitostí v digitálnom veku. Musíme však urobiť viac než len zhromaždiť zástupcov štátov. Najskôr potrebujeme širšiu diskusiu o tom, ako regulovať hospodárske a sociálne činnosti v digitálnej ére. Musíme tiež pochopiť, ako obmedzujúce medzinárodné usporiadanie posledných desaťročí obmedzilo schopnosť rozvojových krajín podporovať rozvoj a ako sa môže každý ďalší digitálny ekonomický režim vyhnúť podobnému výsledku.
