oPeniazoch.sk, TASR
Európske krajiny by mohli v lete zaznamenať „ohromné zrýchlenie rastu“, keď sa očkovanie zintenzívni, tvrdí holandský minister financií Wopke Hoekstra.
Európske ekonomiky zápasia s jedným z najhlbších poklesov vo svojej histórii. Pandémia nového koronavírusu zastavila veľkú časť hospodárskej aktivity v Európe a očkovanie proti ochoreniu COVID-19 napreduje len pomaly.
Ekonomika regiónu, ktorý zaviedol euro, sa v roku 2020 znížila o takmer 7 % a stále tam platia prísne sociálne obmedzenia, ktoré zatieňujú vyhliadky na rok 2021.
Európska komisia v zimnej prognóze znížila predpoveď rastu hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny v tomto roku na 3,8 % z pôvodne odhadovaných 4,2 % vlani v novembri. Holandský minister financií je však presvedčený, že v lete sa ekonomická aktivita regiónu zvýši.
„Podľa môjho názoru musíme byť realisti, ale je tu aj dôvod, aby sme boli o niečo optimistickejší ako Komisia vo svojich prognózach, pretože keď sa pozriem späť na to, čo sme videli po prvej vlne ochorenia COVID-19, a videli sme to v Holandsku, ale aj v mnohých ďalších krajinách, bolo to obrovské zrýchlenie,“ poznamenal Hoekstra.
Väčšina európskych krajín zaviedla prvé blokády v marci 2020, čo viedlo k strmému poklesu ich ekonomík. V 3. štvrťroku však po zmiernení sociálnych obmedzení, ktoré umožnilo znovu otvoriť reštaurácie, obchody a bary, zaznamenala eurozóna prudké oživenie. Hospodárstvo eurozóny tak po poklese o vyše 11 % v 2. štvrťroku vzrástlo v období júl – september približne o 12 %.
„Potrvá to ďalších pár týždňov alebo potenciálne ďalších pár mesiacov, ale som optimistický, pokiaľ ide o leto,“ uviedol Hoekstra. Domnieva sa totiž, že úroveň zaočkovania by do leta mala byť oveľa vyššia, čo vyvoláva optimizmus v súvislosti so zmiernením blokád, vďaka čomu by sa ekonomika síce pomaly, ale isto mala dostávať späť do normálu.
Hoekstra dlho a hlasno podporuje fiškálnu obozretnosť. Vlani vyvolal pobúrenie, keď údajne požiadal európske úrady, aby preskúmali, prečo niektoré štáty južnej Európy nemajú väčší fiškálny priestor na riešenie pandémie. Teraz však Hoekstra tvrdí, že vzhľadom na „mimoriadnu“ situáciu a krízu podporuje voľnú fiškálnu politiku.
Eurozóna v dôsledku pandémie zmrazila svoje fiškálne ciele. To znamená, že krajiny nemusia znižovať svoje deficity pod hranicu 3 % HDP ani svoje dlhy pod 60 % HDP.
Na otázku, kedy by sa mali znovu zaviesť tieto limity, Hoekstra odpovedal, že „je príliš skoro predpovedať to“. „Pandémia trvá dlhšie, ako sa očakávalo, a je ťažké predpovedať, kedy zmena príde, ale podľa môjho názoru určite nie v tomto kalendárnom roku,“ uzavrel.
