oPeniazoch.sk, FT,ZH Foto: SITA/AP
Predstavitelia centrálnej banky sa majú tento rok stretnúť, aby preskúmali možné stratégie, čo povedie podľa očakávaní k prijatiu najdôležitejších politických krokov pre nadchádzajúce roky. Okrem zmeny inflačného cieľa, sa na program dňa dostane zmena podnebia, či ekonomická rovnosť.
Od chvíle, keď si ECB do svojho čela vybrala Christine Lagardeovú, ktorá nahradila Maria Draghiho, sa akákoľvek zmena smerovania politiky centrálnej banky javila ako nepredstaviteľná. O viac ako rok neskôr sa však ukázalo, že aj centrálni bankári únie sa zameriavajú na podobnú agendu, ako ich kolegovia za Atlantikom.
Šéfka ECB tlačí na centrálnu banku, aby sa vyhýbala dlhopisom spojeným s fosílnymi palivami. Podobne aj predseda Fedu Jerome Powell predniesol nespočetné množstvo poznámok o tom, nakoľko je potrebné, aby americká centrálna banka riešila zmenu podnebia.
Ale ako môžu bankári riešiť problém zmeny podnebia? Zmena podnebia trvá od chvíle, keď sa zrodila Zem pred 4,5 miliardami rokov, a bude sa meniť počas svojej existencie ovplyvnenej predovšetkým slnkom a sekundárnymi javmi ako napríklad kozmickým žiarením a zvláštnosťami obiehajúcich planét, to všetko ešte dlho aj po vyhynutí ľudstva. Krivenie ekonomiky vytlačením väčšieho množstva peňazí sa však dá len ťažko považovať za odpoveď na zmenu podnebia. Je to uľahčenie získavania peňazí pre veci, ako sú veterné elektrárne a solárne panely. Ale to nie je nič iné ako centrálne riadenie, štátom riadené. Bola to katastrofa pre ZSSR a každú ďalšiu socialistickú a štátom riadenú ekonomiku a nebude to inak ani tentoraz. Zaujímavosťou je, že taká čínska a iná ázijská ekonomika si tento druh politicky korektného investovania nedopraje. A to by mohol byť hlavný dôvod, prečo sú tieto krajiny na ceste smerom hore a my na ceste smerom dole.
Klimatickí aktivisti na čele s Gretou Thunbergovou podporili podivné tvrdenie, že riešenie zmeny podnebia je podstatnou súčasťou boja za definitívne ukončenie „nerovnosti“, hoci tieto dva javy navzájom nemajú veľa spoločného. A teraz, keď sa centrálne banky z celého sveta podpisujú pod vymáhanie Parížskej dohody, šéfka ECB Christine Lagardeová údajne plánuje zasadiť úder odvetviu fosílnych palív tým, že prinúti ECB prerušiť nákup dlhopisov vydaných energetickými gigantmi.
Podľa prieskumu ekonómov Financial Times sa Christine Lagardeová stane priekopníkom v boji proti zmene podnebia znížením nákupu dlhopisov vydaných spoločnosťami zameranými na fosílne palivá a inými producentmi CO2. Šéfka ECB sa zaviazala, že riešenie otázka zmeny podnebia bude hlavnou súčasťou strategického preskúmania úloh a nástrojov centrálnej banky, ktoré má byť hotové v druhej polovici roku 2021.
Dve tretiny z 33 ekonómov oslovených FT sa domnievajú, že výsledkom preskúmania bude, že sa ECB rozhodne prelomiť svoju dlhodobú zásadu „neutrality trhu“, ktorá vyžaduje, aby nakupovala dlhopisy v pomere k celkovému trhu. Aktivisti v oblasti životného prostredia kritizovali nákupy firemných dlhopisov zo strany ECB za 248 miliárd eur, pretože z toho mali prospech hlavne masívni producenti CO2, ako sú ropné a plynárenské spoločnosti, verejné služby a letecké spoločnosti, pretože tieto sektory vydávajú viac dlhopisov ako väčšina ostatných firiem.
Jeden z oslovených ekonómov, ktorý sa vyjadril pre FT o Lagardovej plánoch, ich obhajoval tvrdením, že „trhová neutralita“ bola vždy len falošnou pretvárkou. „Neutralita trhu bola vždy pretvárkou, pretože vždy zahŕňala výber, čo kúpiť a čo nekúpiť – tak prečo neurobiť toto rozhodnutie v súlade s preferenciami nastavenej politiky?“ uviedol Paul Diggle, hlavný ekonóm spoločnosti Aberdeen Standard Investments.
To by znamenalo výber spoločností, ktoré budú podporované, a ktoré naopak podporované nebudú, čo je v skutočnosti v súlade s mandátom centrálnej banky na cenovú stabilitu. Diggle dodal, že „dosiahnutie cieľov v oblasti klímy v skutočnosti pomáha dosahovať cieľ cenovej stability ECB vzhľadom na dlhodobé riziká spojené so zmenou podnebia“.
A druhý pohľad na vec? Stefan Kooths, riaditeľ výskumu v Kielskom inštitúte pre svetovú ekonomiku, uviedol, že si myslí, že ECB „veľmi pravdepodobne“ prispôsobí svoju menovú politiku tak, aby splnila ciele politiky v oblasti klímy, aj keď si myslí, že je to „zlý nápad“.
Samozrejme, za predpokladu, že sa to stane politickou realitou, by toto rozhodnutie otvorilo dvere centrálnej banke k nákupu akcií „zelených“ spoločností, zatiaľ čo ich „hnedých“ rivalov ponechá smažiť sa vo finančnom pekle.
