oPeniazoch.sk, IZA;the conversation Foto: getty images
Už roky sa hovorí o revolúcii typu work from home (WFH) a zdá sa, že pandémia „prácu z domu“ konečne uviedla do života. Nie všetci ale dokážu pracovať z domu, čísla hovoria, že vo Veľkej Británii je to 32 % pracujúcich, vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku medzi 24 a 28 %.
Rozšírenie „bezpečnej“ výroby si v súčasnosti vyžaduje premenu montážnych liniek a ďalšie investície do automatizácie. Iróniou je, že roboty a stroje, ktoré tak často obviňujeme z likvidácie pracovných miest, by dnes mohli pomôcť zachovať pracovné miesta v základných priemyselných odvetviach. Jeden z ostatných prieskumov v Taliansku naznačuje, že asi 20 % výrobných firiem, ktoré vyrábajú zariadenia pre zdravotníctvo, používa roboty. Je potrebných viac údajov o rýchlosti, akou sú alebo by mohli byť implementované investície do automatizácie, alebo iných foriem reorganizácie výrobných liniek.
Niektorí tvrdia, že by sa mali uprednostniť mladí pracovníci pri opätovnom otváraní ekonomík, pretože majú nižšie riziko vzniku závažných komplikácií z Covidu-19. Bohužiaľ, iba 25 % „nebezpečných“ pracovných miest v súčasnosti zastávajú pracovníci mladší ako 35 rokov. Navyše napríklad v Taliansku až 60 % týchto pracovníkov stále žije so svojimi rodičmi alebo staršími príbuznými. Preto iba asi 10 % nebezpečných pracovných miest môžu mladí pracovníci obsadiť bez toho, aby riskovali kontamináciu svojich starších príbuzných (pokiaľ samozrejme nenájdeme spôsob, ako oddeliť rodiny, čo sa javí ako nepravdepodobné). Okrem toho sú to práve mladí ľudia, ktorí sú nadmerne zastúpení v povolaniach, ktoré je možné robiť na diaľku. Máme tu teda nesúlad: chceli by sme, aby starší ľudia mali prácu, ktorá sa dá robiť z domu, a mladí nech chodia do práce.
Je nepravdepodobné, že práca na diaľku skončí, keď dostaneme pandémiu pod kontrolu. Skôr to bude zmena v podobe kombinácie práce v kancelárii a doma. Niektoré firmy budú súhlasiť s tým, aby bol pracovný čas rozdelený na dva až tri dni v práci týždenne, zatiaľ čo iné sa môžu rozhodnúť pre plne „konferenčný model“, teda niekoľko po sebe nasledujúcich dní alebo týždeň mesačne z domu pre všetkých zamestnancov.
To neznamená koniec života pre veľké mestá. Taký Londýn pravdepodobne zostane dostatočne atraktívny a inovatívny vďaka svojej veľmi silnej počiatočnej výhode. Centrom pre znalostných pracovníkov zostanú San Francisco a Seattle v USA, nemecký Mníchov a holandský Amsterdam. Vedci sa domnievajú, že pokiaľ ide o tvorivosť, stále existujú určité pravidlá. Takéto mestá poskytujú prostredie priaznivé pre inovácie. Ale oblasti s poklesom výroby sú pre život lacnejšie a môžu prilákať kvalifikovaných pracovníkov, aby tam po skončení pandémie pravidelne trávili viac času. Saint-Etienne vo Francúzsku, Wuppertal v Nemecku a americký Detroit by sa už mohli zbaviť nálepky mesta duchov.
Ako by tieto mestá po pandémii prosperovať? Aby sme pochopili potenciál revitalizácie týchto miest, stačí ak vyvoláme efekt multiplikátora úloh. Miesto, kde prítomnosť kvalifikovaných pracovníkov pomáha vytvárať ďalšie pracovné miesta prostredníctvom zvýšeného dopytu po miestnom tovare a službách. Napríklad po dni strávenom doma alebo v miestnom pracovnom priestore pre spoluprácu, budú kvalifikovaní pracovníci chcieť ísť von. Týmto spôsobom podporujú čašníka, kuchára a možno aj taxikára. Niektorí sa rozhodnú zrekonštruovať si dom, v ktorom žijú, a požiadajú miestneho architekta o pomoc. Raz alebo dvakrát týždenne si zájdu zacvičiť, a keď budú služobne mimo, niekto im bude musieť vyvenčiť domáceho miláčika. Nie je to jediný mechanizmus, ktorý by mohol pomôcť. Keď sa vo vyľudnených mestách objavia podnikatelia, možno sa dočkáme vytvárania nových firiem, pretože sa chopia nových príležitostí v odvetviach, ako sú kultúra, obnoviteľné energie, cestovný ruch, kvalitné agropotraviny alebo remeselné výrobky. Naša zvýšená schopnosť pracovať z domu by preto v zásade mohla viesť k novým príležitostiam rastu. Bude to ale fungovať?
Nie všetky mestá budú môcť využiť postpandemický svet. Koniec koncov, veľké rozdiely vo výkonnosti trhu práce boli aj v čase, keď začal klesať celkový počet pracovných miest vo výrobe sústredenej v regióne. Niektoré mestá si aj po desaťročia, ktoré nasledovali po začiatku úpadku výroby v ich krajinách, počínali dobre. Aj teraz s nárastom práce z domu uvidíme veľké rozdiely v rôznych mestách. Je to spôsobené tým, čo ekonómovia nazývajú dotáciou na ľudský kapitál. Súvisí to so zručnosťami pracovnej sily na konkrétnom mieste. Napríklad ak má lokalita A väčší podiel pracovnej sily s vysokoškolským vzdelaním ako lokalita B, má vyššiu dotáciu ľudského kapitálu a je pravdepodobnejšie, že sa zotaví z priemyselného úpadku.
Úroveň zručností pracovnej sily je dôležitá pre opätovnú invenciu. Tvrdia to odborníci vo svojej analýze potenciálu nových miest. Ako hodnotu použili podiel pracovnej sily s vysokoškolským vzdelaním. Ak by sme chceli tieto výhody plošne rozšíriť, museli by sme zvoliť opatrenia zamerané na podporu vzdelávania a uľahčenie prenosu znalostí a inovácií do praxe. Dôležitou výzvou zostáva digitálna priepasť, rozdiel vo využívaní internetu, napríklad kvôli jeho rýchlosti. Dorovnanie rozdielov bolo dôležité pre vytváranie pracovných miest ešte pred koronakrízou, dnes by to malo byť už najvyššou prioritou.
Svoju úlohu zohrávajú aj miestne možnosti. Ak sa kvalifikovaní pracovníci s rodinnými väzbami v konkrétnej oblasti rozhodnú pravidelne tráviť viac času s rodinou, mimo centra mesta, je to voľba celkom jasná. Pre kvalifikovaných pracovníkov bez takýchto väzieb ale zohrávajú dôležitú úlohu iné faktory. Napríklad možnosti kultúrneho vyžitia a rekreačné aktivity ponúkané v novom meste, najmä ak sú na niečo také zvyknutí z predchádzajúceho života.
Celkovo možno povedať, že oblasti, kde jedného dňa skončí výroba, nemusia zákonite skončiť s vysokou nezamestnanosťou. Majú určitú príležitosť na regeneráciu pomocou teleworkingu, ale v záujme maximalizácie potenciálu úspechu by vlády mali zvážiť opatrenia na podporu školení, investícií do vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a zlepšenie dopravných spojení do týchto miest. Inak by aj ďalšie väčšie mestá mohli skončiť s vysokou nezamestnanosťou po zatvorení výrobnej fabriky v postkoronavírusovej ekonomike typu „pracujte z domu“.
