Danske Bank, ktorou pre dvoma rokmi otriasol najväčší škandál s praním špinavých peňazí v Európe, v stredu oznámila pokles čistého zisku v 3. štvrťroku 2020. Uviedla tiež, že zníži strop, ktorý uplatňuje pri zápornej sadzbe z vkladov.
Čistý zisk najväčšej dánskej banky za tri mesiace do konca septembra klesol na 2,1 miliardy korún (282,02 milióna eur) z 3 miliárd DKK v rovnakom období pred rokom.
Tržby sa v 3. kvartáli v medziročnom porovnaní takmer nezmenili a dosiahli 10,5 miliardy DKK.
Danske Bank začiatkom tohto roka zaviedla zápornú úrokovú sadzbu na úrovni – 0,6 % pre takzvané vklady NemKonto vo výške 1,5 milióna DKK a viac. Od januára 2021 však budú aj klienti s vkladmi vo výške 250.000 DKK a viac platiť túto zápornú úrokovú sadzbu.
Dánska centrálna banka zaviedla záporné úrokové sadzby na jar 2012 a niekoľko komerčných dánskych veriteľov následne zaviedlo podobné opatrenia.
Danske ďalej uviedla, že pokračuje v internom vyšetrovaní nerezidentského portfólia v estónskej pobočke, ktorá bola centrom škandálu s praním peňazí a minulý rok bola zatvorená.
Vyšetrovanie sa malo uzavrieť do konca tohto roka. Banka v tejto súvislosti uviedla, že "zostáva v úzkom dialógu s úradmi, nielen v Dánsku a Estónsku, ale aj vo Francúzsku a USA," ktoré prípad takisto vyšetrujú.
Škandinávska banka sa na jeseň 2018 priznala, že cez jej malú estónsku dcéru sa od roku 2007 do roku 2015 zrealizovali podozrivé transakcie za približne 200 miliárd eur, a to prostredníctvom portfólia nerezidentov pobaltského štátu. Peniaze prichádzali z Ruska, bývalých sovietskych štátov a iných krajín.
