oPeniazoch.sk, TASR;ČTK;Reuters;CNBC Foto: SITA/AP
Lídri EÚ dosiahli na mimoriadnom summite v Bruseli v utorok nadránom dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii koronavírusu a o rozpočte Únie na obdobie rokov 2021-2027 - v bezprecedentnej celkovej výške 1,82 bilióna eur. Informovali o tom zdroje EÚ, na ktoré sa odvolali tlačové agentúry AP, Reuters a AFP.
Lídri 27-členských štátov EÚ nakoniec našli zhodu, po štyroch dňoch a štyroch nociach rokovaní a súhlasili s fondom obnovy po pandémii vo výške 750 miliárd eur.Okrem toho lídri dosiahli aj dohodu o sedemročnom rozpočte EÚ vo výške jedného bilióna eur.
Najprv mali granty podľa pôvodného návrhu dosahovať 500 miliárd eur, ale po ostrom nesúhlase tzv. šetrných štátov bola táto suma znížená na 390 miliárd eur.
"Dohoda!" napísal na Twitteri Michel niekoľko minút po tom, čo sa 27 lídrov členských štátov spolu zišlo na záverečnom zasadnutí summitu EÚ.
"Toto je historický deň pre Európu," uviedol vo vyhlásení aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. "Toto je dôležitý signál vyslaný za hranice Európy, že EÚ, aj napriek odlišné podmienky jednotlivých členských štátov, je schopná konať," povedala Merkelová na spoločnej tlačovej konferencii s Macronom. Spokojný je s ňou aj holandský premiér Mark Rutto, ktorého tvrdý postoj niektorí počas rokovaní označovali za veľkú prekážku zhody. Podľa Rutteho vzťahy Holandska s únijnými partnermi zostávajú silné aj napriek zložitému rokovaniu na summite. "Sme všetci profesionáli, znesieme pár úderov … Som spokojný s touto dohodou," citovala agentúra Reuters dnešné vyjadrenia holandského premiéra. Toho niektoré štáty EÚ počas summitu vinila z neúspešných rokovaní, pretože Holandsko stálo na čele krajín, ktoré presadzovali šetrnejší prístup kvôli obavám z veľkého spoločného dlhu EÚ.
Do ostrého sporu sa dostal Rutte počas rokovacieho maratónu s talianskym premiérom, ktorého krajina patrí v tejto pandémii k najzasiahnutejším krajíinám. "Možno budeš vo svojej vlasti pár dní hrdinom, ale po pár týždňoch budeš pred všetkými európskymi občanmi tým, kto je zodpovedný za to, že adekvátne a efektívna európska reakcia je zablokovaná," vyčítal Giuseppe Conte Ruttemu na summite jeho nezlomný postoj. Conte dnes dohodu privítal a označil ju za ambiciózny plán obnovy, ktorý pomôže "silno a účinne" čeliť kríze európskych ekonomík postihnutých pandémiou covidu-19. Taliansko a Španielsko budú výrazne najväčšími príjemcami prostriedkov z fondu obnovy. "Je to veľká dohoda pre Európu a pre Španielsko. Napísali sme jednu z najbrilantnejších kapitol európskej histórie," komentoval dohodu zo summitu španielsky premiér Pedro Sánchez. Označil ju za "Marshallov plán", ktorý je aj "silným odkazom svetu", že Európa je pripravená čeliť výzvam.
Lídri 27 krajín Únie nakoniec našli zhodu, po štyroch dňoch a štyroch nociach rokovaní. Summit, ktorý skončil dnes ráno, začal v piatok a bol pôvodne plánovaný ako dvojdňový. Časovo sa tak vrcholná schôdzka takmer vyrovnala doteraz najdlhšiemu summitu spoločenstiev z decembra 2000, kedy bola na programe reforma únijných inštitúcií nutná pre budúce východné rozšírenie európskeho bloku.
Najskôr mali granty podľa pôvodného návrhu dosahovať 500 miliárd eur, ale po ostrom nesúhlase tzv. šetrných štátov bola táto suma znížená na 390 miliárd eur. Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko obávajúci sa veľkého spoločného dlhu si nakoniec vymohli zníženie priamych dotácií z pôvodne plánovaného pol bilióna o 110 miliárd eur. Taliansko a Španielsko, ktoré ako krajiny najviac zasiahnuté pandémiou covidu-19 budú výrazne najväčšími príjemcami prostriedkov z fondu, podporovali spolu s Nemeckom a Francúzskom čo najväčší balík grantov. Kompromisom sa nakoniec stalo spomínaných 390 miliárd.
Dohoda je zásadným krokom k oživeniu európskych ekonomík, ktoré sa v súčasnosti spamätávajú z výpadku a tento rok ich čaká výrazný prepad. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen upozorňuje, že čerpanie z fondu bude spojené s plnením národných reformných programov, ku ktorým sa bude musieť zaviazať každá krajina. Kľúčové je, že investície z fondu aj z rozpočtu sú spojené s prechodom ku klimaticky zodpovednému a digitálnemu hospodárstvu, uviedla šéfka únijnej exekutívy. Lídri sa zaviazali dať 30 % celkových výdavkov z fondu na obnovu a nasledujúceho rozpočtu EÚ na riešenie problémov týkajúcich sa klímy. EÚ vyhlásila, že chce byť do roku 2050 klimaticky neutrálna.
Pôžičku by štáty mali splácať do polovice storočia, k čomu im majú pomôcť nové zdroje príjmov spoločného rozpočtu. V rámci dohody sa krajiny zaviazali k tomu, že rozpočet pomôže napĺňať nový poplatok z nerecyklovaných plastov, o ďalších zdrojoch ešte budú rokovať. Fond bude k dispozícii od januára 2021 a dovtedy nebude existovať žiadne prepojovacie financovanie. EÚ od prijatia vypuknutia krízy prijala ďalšie opatrenia na zabezpečenie likvidity pre členské štáty, ak to bude potrebné. Ministri financií už v apríli schválili balík krátkodobých fiškálnych stimulov vo výške 540 miliárd eurokrem toho Európska centrálna banka nakupuje štátne dlhopisy v rámci svojho programu núdzového nákupu, ktorý predstavuje 1,35 bilióna eur.
