oPeniazoch.sk, theconversation Foto: SITA/AP
Myšlienka, že environmentálna regulácia likviduje pracovné miesta a poškodzuje hospodárstvo, je hlboko zakorenená v diskusiách o podnikaní. Ale je to pravda?
Donald Trump nariadil americkým federálnym úradom, aby obchádzali zákony na ochranu životného prostredia na urýchlenie investícií pri projektoch ako sú plynovody, diaľnice a ďalšie z oblasti infraštruktúry. Americký prezident podpísal príkaz minulý mesiac a vyhlásil, že meškanie z dôvodu regulácie by zabránilo „oživeniu našej ekonomiky v dôsledku národnej krízy“.
Trump stiahol USA z Parížskej dohody v oblasti klímy v roku 2017 z rovnakého dôvodu. Táto dohoda by podľa neho narušila americké hospodárstvo „a postavila by nás do stálej nevýhody voči ostatným krajinám sveta“.
Vedci sa pozreli na vplyv environmentálnej politiky na ekonomickú produktivitu v rokoch 1990 až 2007, pričom analyzovali údaje z 22 členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Výsledky nepriniesli dôkazy o tom, že environmentálna „zelená páska“ brzdí hospodársky rast v behu na dlhé trate. V skutočnosti je to presne naopak.
Predchádzajúce štúdie o ekonomickom vplyve prísnejších environmentálnych politík boli väčšinou obmedzené zameraním sa na okamžité účinky a zameraním sa iba na jednotlivé národy. Takéto výsledky nepomáhajú pochopiť dlhodobé účinky a neumožňujú ani priame cezhraničné porovnanie. Z tohto dôvodu vedci analyzovali údaje týkajúce sa jednotlivých krajín za dlhšie obdobie. Údaje sa tiahnu do roku 2007, čo je posledný rok, v ktorom OECD poskytuje voľný prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebovali pre vypracovanie analýzy.
Environmentálne politiky krajín hodnotili pomocou indexu environmentálnej politiky OECD vypracovaného v roku 2014. Tento index vytvára skóre založené na politikách s cieľom obmedziť znečistenie ovzdušia a vody, znížiť emisie uhlíka, podporovať energiu z obnoviteľných zdrojov atď. Všetkých 22 krajín zlepšilo svoje skóre medzi rokmi 1990 a 2007 čo sa týka prísnosti, nie však v rovnakej miere. Nemecko dosiahlo druhé najvyššie priemerné skóre za 17 rokov. Austrália a Japonsko najhoršie.
Na základe komplexných výpočtov vedci zmerali, aký vplyv majú prísnejšie environmentálne politiky na ekonomickú produktivitu tak z krátkodobého (jeden rok), ako aj z dlhodobého hľadiska (po troch rokoch). Zatiaľ čo výsledky sa pre jednotlivé národy líšili v závislosti od miestnych podmienok, celkové výsledky vykazovali konzistentný charakter.
Z krátkodobého hľadiska environmentálne predpisy zvýšili výrobné náklady. Napríklad uhlíková daň by zdražila uhlie a zvýšila náklady na procesy, ako je výroba ocele.
Ale z dlhodobého hľadiska boli prísnejšie environmentálne politiky spojené s vyššou produktivitou. Tento pozitívny účinok bol výraznejší v krajinách, ktoré patria k lídrom v tvrdších environmentálnych politikách. Nemecko malo najvyšší priemerný rast ekonomickej produktivity z 22 krajín.
Toto pozitívne prepojenie môže byť dôsledkom čistejšieho prostredia v dlhodobom horizonte, ktoré zvyšuje kvalitu rôznych „výrobných vstupov“, ako je napríklad lepší zdravotný stav pracovníkov.
Významná štúdia z roku 2017 ukázala, že vyššie vystavenie sa olovu v detstve (pridávalo sa do paliva a farieb) bolo spojené s nižšou inteligenciou a pracovným postavením v dospelosti. Zákaz olovnatých prísad v 70-tych rokoch tak prispelo k inteligentnejšej pracovnej sile, kľúčovému vstupu pre hospodársky rast, ako ukazuje práca laureáta Nobelovej ceny za ekonomiku Paula Romera z roku 2018.
Environmentálne nariadenia môžu tiež podnietiť odvetvia, aby sa zamerali na efektívnosť a zlepšili svoju produktivitu z dlhodobého hľadiska. Zistenia vedcov vo výsledku naznačujú, že silnejšia ochrana životného prostredia je z dlhodobého hľadiska kompatibilná so silnejšou ekonomikou. A dôkazy skutočne pribúdajú, že odmietanie výrazných opatrení v oblasti životného prostredia bude mať pravdepodobne vážne ekonomické dôsledky. Výskum napríklad naznačuje, že pokračujúca likvidácia prírodných biotopov zvyšuje pravdepodobnosť pandémií typu COVID-19 v dôsledku kríženia patogénov z voľne žijúcich zvierat na ľudí. Znečistenie ovzdušia a vody prispieva k chemickému zaťaženiu organizmu a chorobám. Priemyselné poľnohospodárske postupy prispeli k strate asi jednej tretiny ornej pôdy na svete za ostatných 40 rokov. Dôsledky spaľovania fosílnych palív sa už prejavujú v rámci klimatických zmien. Krajiny na celom svete počítajú náklady na zvýšené alebo katastrofickejšie extrémne poveternostné udalosti a ďalšie klimatické vplyvy.
Krajiny, ktoré majú záujem získať vedúce postavenie v oblasti ochrany životného prostredia, budú z dlhodobého hľadiska ekonomickými víťazmi. Tie, ktoré to odmietnu, budú postihnuté viac než jedným spôsobom.
