oPeniazoch.sk, ourworldindata.org Foto: getty images
Sú osobné a rodinné väzby skutočne tak dôležité pre dosiahnutie hospodárskych výsledkov tým, že vedú k systematickým rozdielom v raste príjmov? Prirodzený experiment ukázal, že áno.
Meranie vplyvu osobných vzťahov na hospodárske výsledky je komplikované. Tieto dva aspekty nášho života sú často úzko prepojené. Spoločenské väzby uľahčujú hospodárske interakcie, ale zároveň sa ľudia, s ktorými komunikujeme z ekonomických dôvodov, stanú známymi alebo dokonca priateľmi.
Ekonómovia Konrad Burchardi a Tarek Hassan študovali historickú udalosť, ktorá náhle otvorila nové ekonomické interakcie tam, kde predtým boli možné iba nehospodárske spoločenské vzťahy. Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 západonemecké rodiny, ktoré mali príbuzných vo východnom Nemecku, zaznamenali nárast svojich príjmov, a tento rast príjmov bol výrazne vyšší ako rast porovnateľných západonemeckých rodín bez takýchto rodinných väzieb s východom.
Po desaťročia bola súkromná hospodárska výmena medzi východným a západným Nemeckom prakticky nemožná, ale zároveň ľudia na oboch stranách udržiavali sociálne väzby z iných ako ekonomických dôvodov. Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 sa obchod a spolupráca medzi Nemcami náhle stali reálnymi. Burchardi a Hassan sa zamerali na náhle zmeny v príjmoch domácností. Rast príjmov domácností v západnom Nemecku, ktoré mali väzby na aspoň jedného príbuzného na východe, bol oveľa vyšší, o šesť percent, než rast porovnateľných domácností bez takýchto väzieb. Burchardi a Hassan tvrdia, že pri využívaní nových ekonomických príležitostí na východe mali komparatívnu výhodu. Osobné vzťahy s východnými Nemcami im umožnili prístup k hodnotným ekonomickým informáciám – k informáciám o podmienkach miestneho dopytu a o kvalite východonemeckých aktív ponúkaných investorom.
Tieto zisky zo sociálnych väzieb sa prejavili na regionálnej úrovni. Regióny bývalého západného Nemecka, ktoré mali vyššiu koncentráciu domácností so sociálnymi väzbami na východe, zaznamenali začiatkom 90. rokov podstatne vyšší rast príjmov na obyvateľa, o 4,6 percentuálneho bodu za šesť rokov. Jedinečná situácia znovuzjednotenia Nemecka ukazuje, že spoločenské väzby, ktoré spočiatku nesúvisia s hospodárskymi záujmami, sa môžu stať dôležitými pre hospodársky úspech.
Kľúčovým mechanizmom je to, že osobné spojenia nám umožňujú využiť nové ekonomické príležitosti. Môže to znieť abstraktne, ale v skutočnosti to väčšina z nás zažila vo svojom vlastnom živote. Asi najlepším príkladom je hľadanie zamestnania: osobné kontakty sú jedným z najbežnejších spôsobov, ako si ľudia môžu nájsť prácu. V Španielsku sa 84 % nezamestnaných pri hľadaní zamestnania spolieha na kontakty – priateľov, príbuzných, odbory. Je to najbežnejšia metóda hľadania zamestnania. Osobné kontakty sú veľmi dôležitou metódou hľadania zamestnania všade v Európe, aj keď medzi krajinami sú určité rozdiely. Najmenej, asi 38 % ľudí sa spolieha na kontakty pri hľadaní zamestnania v Belgicku, naopak v Grécku a Lotyšsku až 90 % uchádzačov. Na Slovensku sa v rokoch 2006 – 2008 na kontakty spoliehalo až 60 % uchádzačov o zamestnanie. Ani dnes, po rozšírení on-line vyhľadávacích nástrojov pracovných miest a vzostupe platforiem sociálnych médií, kontakty nestrácajú na dôležitosti.
Osobné vzťahy môžu byť užitočné aj pre hospodárske interakcie naprieč krajinami. Politička Anna Lee Saxenian analyzovala životopisy čínskych a indických inžinierov, ktorí sa v 70. rokoch presťahovali do Kalifornie. Zistila, že títo kvalifikovaní prisťahovalci začali využívať svoje sociálne väzby s príbuznými a priateľmi vo svojich domovských regiónoch. Spojenie firiem zo Silicon Valley s lacnou a kvalitnou pracovnou silou v Indii a Číne, je časť úspechu Silicon Valley.
V niektorých situáciách osobné kontakty môžu uľahčovať ekonomické transakcie pre jednu osobu (alebo skupinu ľudí) na úkor inej. Ak existuje len jedno voľné pracovné miesto, dať prácu priateľovi znamená, nedať ju nikomu inému. Ak sa spoločenské vzťahy stanú prostriedkom zvýhodňovania, môže to viesť k neefektívnosti. V mnohých kontextoch je však opak pravdou. Sociálne prepojenia majú často čistý pozitívny vplyv na celkové hospodárske výsledky. Napríklad sociálne prepojenia znižujú informačné rozpory a umožňujú ľuďom učiť sa jeden od druhého. Koncentrácia firiem a pracovníkov v „priemyselných centrách“ sa čiastočne vysvetľuje skutočnosťou, že sociálne prepojenia vytvárajú ekonomické externality: aglomerácia vedie k hustejším sociálnym prepojeniam, čo má pozitívny vplyv na produktivitu.
Keď sa Berlín rozdelil, hospodárska aktivita v západnom Berlíne sa presunula z historickej obchodnej oblasti známej ako „Mitte“. V dôsledku toho ceny nehnuteľností klesli v porovnaní s novými hospodárskymi oblasťami, ktoré sa objavili ďalej od múru. Keď padol múr, rozdelenie hospodárskej činnosti v rámci mesta sa opäť rýchlo zmenilo: stará obchodná štvrť sa začala znovu oživovať a hospodárska činnosť sa presunula späť do historického centra. Tento vývoj je vynikajúcim príkladom ekonomiky hustoty. Oblasti v západnom Berlíne v blízkosti starej centrálnej obchodnej štvrte sa počas rozdelenia stali menej produktívne, ale krátko po zjednotení opäť získali svoju produktivitu a príťažlivosť. Znalosti, verejné zdroje a príležitosti pre obchod a spoluprácu, ktoré boli po celé desaťročia neprístupné, sa po páde múru náhle sprístupnili.
Sociálne súvislosti sú veľmi dôležité pre hospodárske výsledky. Osobné vzťahy, a to aj tie, ktoré udržiavame z iných ako ekonomických dôvodov, nám často poskytujú prístup k informáciám a poskytujú nám sociálny kolaterál na hospodárske transakcie – od kúpy domu po nájdenie zamestnania. To môže mať pozitívne následky, ktoré presahujú rámec jednotlivcov priamo zapojených do transakcií. Ak osobné a profesionálne väzby uľahčujú výmenu informácií a poznatkov, môže to priniesť výhody celej spoločnosti. Z toho vyplýva, že sociálne prepojenia nie sú dôležité len preto, že ovplyvňujú naše emocionálne blaho, ale tiež preto, že ovplyvňujú aj naše materiálne blaho.
