oPeniazoch.sk, The Economis Foto: SITA/AP
Kríza štátnych dlhopisov v rokoch 2009 - 2015 bol začarovaný kruh. Slabé banky a štáty sa navzájom ťahali nižšie a nižšie. V roku 2012 sa členovia EÚ zhodli na tom, že tento začarovaný kruh sa musí prerušiť a že menovú úniu by mala podporiť banková únia. Veľké banky vytvoril spoločný rámec dohľadu a riešenia problémov, ale v oblasti poistenia k žiadnemu pokroku nedošlo. Severania sa boja, že by ich daňoví poplatníci boli vystavení rizikovým pôžičkám južných bánk.
Nemecký minister financií Olaf Scholz 5. novembra opatrne prijal myšlienku spoločného systému ochrany vkladov. Jeden problém by sa tým vyriešil, ale hneď sa objavil ďalší. Regulácia štátnych dlhopisov v držbe bánk. Regulácia likvidity a kapitálu podnecuje banky, aby držali štátne dlhopisy. Bankový sektor v Európe zvyčajne drží 15 – 30 % dlhu svojej domovskej krajiny.
Zástancovia podobných regulácií chcú, aby banky znížili mieru domácej expozície a pokiaľ možno viac diverzifikovali štátnymi dlhopismi ostatných členov. Tí najkontroverznejší chcú penalizovať banky, ktoré držia hromady štátnych dlhopisov svojich vlastných domovských krajín. To je ale v Taliansku a ďalších vysoko zadlžených štátoch vopred stratený boj. Kritici sa obávajú, čo sa stane, až sa na trhu s dlhopismi zníži dopyt zo strany bánk.
Nové pravidlá by mohli mať dvojakú podobu. V tej prvej by banky mohli byť nútené zvýšiť svoje kapitálové rezervy, ak by nejaký konkrétny cenný papier v jej držbe prekročil určitý prah. Išlo by o tzv. "poplatok za koncentráciu". V druhej podobe by sa mohlo navýšiť rizikového skóre (známe ako váha rizika) spojené s niektorými štátnymi dlhopismi, ktoré teraz všetky regulačné orgány považujú za bezrizikové, a donútiť tým banky, aby zabezpečili svoje rizikové štátne dlhopisy zvláštnym kapitálom.
Váha rizika je kontroverznejšie, pretože je potenciálne destabilizujúca. V najhoršom prípade by to mohlo znamenať, že zníženie ratingu zo strany ratingovej agentúry donúti banky odkloniť sa od niektorých cenných papierov, čo by spôsobilo veľký zmätok, ktorému chce reforma zabrániť. Zdá sa, že nemecké ministerstvo financií uprednostňuje hybridný prístup, ktorý stanovuje určitý prah a pri jeho prekročení by sa na držané cenné papiere vzťahovali poplatky podľa úverového rizika a rizika koncentrácie.
To by malo významný vplyv na banky, a nielen v Taliansku. Nicolas Véron z think-tanku Bruegel poukazuje na to, že Nemecko má jednu z najviac koncentrovaných expozícií voči vládnemu dlhu. Verejné Landesbanky sú veľkými veriteľmi miestnych vlád.
Predpovedať, či a ako by sa banky diverzifikovali (na iné dlhopisy eurozóny s podobným hodnotením alebo na cudzie dlhopisy), je ťažké. Záviselo by to od toho, koľko dodatočného kapitálu by museli dať bokom a aká by bola ich ochota vystaviť sa riziku likvidity a výmenného kurzu. Banky, ktoré chcú odpredať svojej južné dlhopisy s nižším ratingom, by mohli mať problém nájsť na ne kupca. Spoločný bezpečný majetok navrhnutý Komisiou by tento prechod uľahčil, avšak lídri Francúzska a Nemecka dali tomuto nápadu vlani stopku.
Odporcovia regulácie expozícií štátnych dlhopisov sa najprv musia zhodnúť na tom, že je to nutné, a potom nájsť prienik toho, čo sú ešte ochotní urobiť a čo je prijateľné aj pre ostatných. Povedzme tým, že ustúpia v expozícii na štátne dlhopisy výmenou za systém ochrany vkladov, ktorý ponúka väčšie zdieľanie rizika. Správy naznačujú, že by sa talianska vláda mohla pokúsiť vymeniť reformy záchranného fondu eurozóny za spoločnú ochranu vkladov.
Úradníci v Bruseli chcú pripraviť plán reformy, na ktorý by mohli lídri prikývnuť keď sa v polovici decembra zídu. Ale dokonca aj rokovania o tom, či začať rokovania o reformách, alebo nie, by sa dalo považovať za víťazstvo.
