Koniec bankovníctva ako ho poznáme

Diskusia 3  
Koniec bankovníctva ako ho poznáme
Zdroj: HOR
Foto: getty images;TASR/R.Hanc;O.Ondráš


25. 4. 2019 - Je bankovníctvo odvetvie odsúdené na zánik? Spájanie osôb, ktoré majú peniaze s osobami, ktoré hľadajú zdroj peňazí je od čias benátskych kupcov a florentských obchodníkov až do dnešných čias doménou bánk a licencovaných spoločností.

Princíp je v podstate jednoduchý a spája dopyt a ponuku, no medzi oboma stranami je niekto tretí, kto zastrešuje zber voľných financií od množstva vkladateľov a následne sa snaží nájsť podnikateľov, ktorí si peniaze chcú požičať. Podstatným prvkom tohto modelu je riziko, že podnikateľ svoj biznis zle zrealizuje a sprostredkovateľ svojim klientom na druhej strane nebude mať čo vrátiť. Dlhé stáročia to takto robili banky, ktoré patrili rodinám v oblastiach, kde v tom ktorom čase nastal rozmach hospodárstva. A už od tých čias sa datuje aj princíp záložného práva, keď napríklad cirkvou, či mestami zakladané záložne pod názvom Dom Milosrdenstva (Monte di Pietá) požičiavali ľuďom v núdzi peniaze, ak takýto človek priniesol nejaký predmet do záložne. Prostriedky takéto Domy Milosrdenstva zbierali od majetných občanov, ktorí si nenárokovali vrátenie týchto peňazí. Veď aj najstaršia do dnes existujúca banka Monte dei Paschi di Siena má pôvod v takomto záložnom dome.

Koniec bankovníctva ako ho poznáme

Banky však na rozdiel od renesančných domov milosrdenstva musia vklady jedného dňa vkladateľom vyplatiť a preto sa celé ich podnikanie točí okolo odhadu rizika a jeho minimalizácie.

Riziká spojené s ich službami sú rôzne, od kreditných, cez úrokové a politické, až po bezpečnostné a reputačné. V dávnych časoch každý obchodník presúvajúci sa z Milána na koči ťahanom koňmi cez temné lesy do Florencie uvítal, keď so sebou nemusel vliecť truhlicu plnú zlatých dukátov. Od svojho bankára v Miláne dostal doklad, ktorý keď predložil inému bankárovi vo Florencii, ten mu naplnil truhlicu peniazmi. Lúpežníci a zbojníci (ktorých tak my Slováci obdivujeme) tak vyšli naprázdno a s potvrdením si nevedeli dať rady. Banky takto pre svojich klientov eliminovali riziko krádeže. Dnes však už neriešime truhlice plné zlatiek, využívame masovo plastikové kartičky a najrôznejšie mobilné a internetové formy peňazí a platieb. Riziká sa však aj naďalej objavujú, len v inej podobe ako bradatý zbojník Rumcajs/Rumpeľ.

Koniec bankovníctva ako ho poznáme

Zneužitie údajov z platobných kariet, úniky hesiel a PIN-kódov to sú dnes témy, ktorým sa banky venujú. Ochrániť vkladateľov, ktorý reagovali na nejaký verejný prísľub banky, že im zhodnotí ich peniaze, či poskytne bezpečné služby, je predmetom záujmu celej spoločnosti. Preto regulačné úrady predstavujú neustále nové pravidlá obozretného podnikania, nútia banky k rôznym opatreniam na znižovanie rizík a vyhodnocujú odolnosť bánk voči rôznym katastrofickým scenárom a situáciám. Toto všetko stojí nemalé peniaze a v takých časoch, aké panujú na peňažnom trhu dnes, je pre banky stále ťažšie a ťažšie dosiahnuť ziskovosť. Nulové, či dokonca negatívne úroky a súčasne prísnejšie pravidlá pre úverové obchody bánk (každý z nás už zrejme pocítil, že mu banka na nový byt nepožičia 100 % z ceny bytu) majú za dôsledok, že banky musia na svoju činnosť vynakladať viac peňazí, no z ich základného obchodu – úverov majú menej a menej majú aj peňazí.

Koniec bankovníctva ako ho poznáme

Všade, kde prevláda regulácia, v každom byrokraticky zošnurovanom odvetví, si dnes hľadajú priestor na podnikanie inovatívne tech- spoločnosti. Zjednodušiť pre účastníkov ľubovoľnej transakcie podmienky, zrýchliť jej priebeh a zároveň ju zlacniť. To sú predpoklady obchodného modelu firiem ako je Airbnb, Booking, Uber, Lyft a podobne. Keď mestá, miestne orgány a hygienické úrady regulovali podmienky pre hotelové ubytovanie, museli hotely kvôli zvýšeným nárokom na požiarne normy, hygienické predpisy a iné regulácie investovať, čo následne premietli do cien. Svoje kapacity ponúkali cez cestovné kancelárie, ktoré tiež z niečoho musia žiť a výsledkom boli vhodné podmienky na vznik služieb ako je Booking a neskôr Airbnb. Áno, primárnou podmienkou bol aj masový prienik mobilných telefónov a internetu medzi bežných spotrebiteľov. To je však už dnes splnené a aj pre tento dôvod obsadzujú trh internetové banky, poskytovatelia lacnejších výmenných kurzov či platformy na crowdfunding a pôžičky medzi obyvateľmi (peer to peer).

Koniec bankovníctva ako ho poznáme

Čas ešte musí preveriť tieto nové on-line formy finančných služieb, najmä si musia „zažiť“ svoje krachy a nesplatené úvery, čo je tiež súčasťou tohto podnikania. Bankovníctvo je totiž od bežného podnikania v obchode či službách špecifické tým, že peniaze sa nemenia na zásoby, na nedokončenú výrobu a pohľadávky a znovu na peniaze. Transformácia aktív v bankovníctve prebieha len v dvoch fázach – z peňazí sa stane pohľadávka a tá sa „snáď“ opäť premení na peniaze. Tá neistota je zväčša to, čo určuje do veľkej miery cenu úverového produktu. A podobne ako tvrdenie „jadrová energia je najlacnejšia“ platí len do momentu, keď sa nepodarí pokus v Černobyle, či zlyhá ľudský faktor vo Fukušime, tak aj pri online finančných službách môže hrať cena významnú úlohu len do momentu, keď masa ľudí príde o svoje úspory. Algoritmy pre posudzovanie úverovej schopnosti, systémy pre schvaľovanie rizík a pre tvorbu zmluvných dokumentov sa skôr či neskôr presadia. V tej chvíli sa ukáže, či je bankovníctvo v dnešnej podobe odsúdené na zánik, alebo nie.