oPeniazoch.sk, quartz;the atlantic Foto: thinkstock
V roku 2013 japonský premiér Shinzo Abe predstavil valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov plán Japonska posilniť svoje hospodárstvo. Spomenul pri tom aj tzv. teóriu Womenomics. Čím viac sa podporuje postavenie žien v spoločnosti, tým vyššia je miera rastu.
"Vytváranie prostredia, v ktorom si ženy dokážu nájsť prácu a zlepšujú sa im príležitosti, aby mohli byť aktívnejšie v spoločnosti, už nie je pre Japonsko jednou z možností. Dostáva to najvyššiu prioritu,“ vyhlásil Abe.
Neboli to žiadne prázdne slová. Od Abeho prejavu japonská vláda podporovala ženy vstupujúce na pracovným trh rôznymi spôsobmi. Odkedy Abe vstúpil do funkcie, rozšírila sa vládou sponzorovaná denná starostlivosť, uzatvárajú sa vládne zmluvy so spoločnosťami, ktoré zamestnávajú viac žien a obmedzil sa počet nadčasov, aby sa vytvorila lepšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom pre pracujúce matky. Pokiaľ ide o zaradenie žien do pracovného trhu, zdá sa, že Womenomics je úspešný. Takmer za štyri a pol roka úradovania Abeho, účasť žien vo veku 15 až 64 rokov sa na pracovnom trhu zvýšila o viac ako jedno percento za rok. Počas desiatich rokov pred Abem, predstavoval priemerný nárast menej ako pol percenta.
Napriek tomu, že všetky vekové skupiny žien sú v Japonsku zastúpené viac na trhu práce, jedna môže byť vďačná za Womenomics viac než ktorákoľvek iná. Evan Soltas, bývalý novinár, ktorý dnes študuje ekonómiu na Cambridge University, zistil, že miera výskytu 55 až 64-ročných žien na pracovnom trhu vyskočila viac, odkedy sa Abe ujal úradu. V januári 2013 pracovalo alebo hľadalo prácu 55 % starších japonských žien. V máji roku 2017 to už bolo 63,6 %. "Keď zvyšujete dopyt po japonských tovaroch a službách, musíte niekde vziať aj pracovnú silu na splnenie tejto požiadavky," povedal Soltas. "Muži a mladšie ženy už majú vysokú mieru účasti na pracovnom trhu, takže jednoducho z matematického hľadiska to musí byť viac starších žien, ktoré sa vrátia do pracovného procesu."
Vzhľadom na klesajúcu pôrodnosť, starnúcu populáciu a reštriktívnu prisťahovaleckú politiku, počet Japoncov v produktívnom veku klesá. Staršie pracovníčky sú rozhodujúce pre udržanie japonskej ekonomiky. Japonský HDP na jedného obyvateľa vzrástol vlani o 1,1 %. Zdá sa, že Abeho Womenomics funguje, ale pravdepodobne by sa malo označenie spresniť. Do názvu by sa mali dostať staršie ženy.
Japonská populácia sa zmenšuje. Po prvýkrát, keď vláda začala čísla sledovať pred viac ako sto rokmi, klesol vlani počet pôrodov na menej ako jeden milión. Počet obyvateľov krajiny klesol o viac ako 300 000 ľudí. Z nelichotivého stavu vinia mladých, že nemajú dostatok sexu, ale aj ženy, že im ide viac o kariéru ako o založenie si rodiny. Existuje však ďalšie, omnoho jednoduchšie vysvetlenie nízkej pôrodnosti.
Miera pôrodnosti Japonska môže klesať, pretože v ekonomike krajiny je pre mladých ľudí a najmä pre mužov, menej príležitostí.
V krajine, kde sa stále očakáva, že muži sú živiteľmi rodiny, nedostatok dobre platených pracovných miest môže vytvoriť triedu mužov, ktorí sa nedokážu oženiť a mať deti, pretože vedia, že si to jednoducho nemôžu dovoliť. "Rodová záležitosť je do značnej miery v súlade s trendmi po celom svete, nastali pre mužov ťažšie časy," povedala Anne Allisonová, profesorka na Duke University, ktorá vydala nedávnu zbierku vedeckých esejí o Japonsku. "Pôrodnosť je nízka a ľudia budú hovoriť, že dôvodom je ekonomická neistota."
V Japonsku je miera nezamestnanosti pod 3 percentami. Nedostatočné množstvo príležitostí vyplýva z globálneho trendu: z nárastu počtu vedľajšieho zamestnania. Podľa Jeffa Kingstona, profesora Temple University a autora niekoľkých kníh o Japonsku, asi 40 percent japonskej pracovnej sily je "nepravidelnej", čo znamená, že títo ľudia nepracujú pre firmy na trvalý pracovný pomer. Ich kariérny život sa skladá z celého radu dočasných a čiastočných pracovných miest. Sú to miesta s nízkymi mzdami a bez výhod. Podľa Kingstona sa medzi rokmi 1995 a 2008 znížil počet pracovníkov na trvalý pracovný pomer v Japonsku o 3,8 milióna, zatiaľ čo počet pracovníkov na iný pomer sa zvýšil o 7,6 milióna. Hovoria im "freeters", čo je kombinácia slova "freelance" a nemeckého slova arbeiter, čo znamená "robotník na voľnej nohe". Dočasnú pracovnú silu berú mladí ako samozrejmosť, absolventi to majú stále ťažšie, aby si našli miesto ako riadni zamestnanci.
V kultúre, ktorá kladie taký dôraz na mužov, ako živiteľov rodiny, to má vážne dôsledky pre manželstvo aj plodnosť. Bez poriadneho miesta je nežiaduce hľadať si partnerku. Aj keď sa pár dá dokopy a po čase by sa chcel vziať, pritom ale nemajú prácu na TPP, ich rodičia sa pravdepodobne postavia proti takémuto rozhodnutiu. Asi len 30 percent neregulérne zamestnaných pracovníkov okolo tridsiatky je v manželskom zväzku, v porovnaní s 56 percentami zamestnancov zamestnaných na plný úväzok. Ak si v Japonsku ako absolvent nedokážete nájsť prácu ako riadny zamestnanec, ľudia vôkol to budú považovať za váš neúspech.
Zhruba 70 percent žien prestane pracovať po tom, čo majú svoje prvé dieťa, a na určitý čas sú odkázané na zárobok svojho manžela. Ženy v japonských veľkých mestách hovoria, že sú už unavené z nedostatku dostupných mužov. POSSE, skupina tvorená vysokoškolskými absolventmi, ktorí chcú vytvoriť odborový zväz pre mladých ľudí vyrátala, že neregulárni zamestnanci zarábajú v priemere približne 1800 dolárov mesačne. Veľkú časť mzdy minú na nákupy, splácajú svoje pôžičky na štúdium a prispievajú do japonského programu sociálneho zabezpečenia. Nezostáva im veľa peňazí na každodenný život. "Muži vo veku 20 rokov ani nepomyslia na to, že by mohli mať vlastné bývanie," povedal Makoto Iwahashi, člen POSSE. "Väčšina z nich cíti, že to jednoducho nie je možné."
Firmy vedia, aká je situácia na trhu a preto žiadajú, aby si pracovníci vážili, že majú trvalý pracovný pomer napríklad tým, že pristúpia na neplatené nadčasy. Japonsko je preslávené kultúrou nadčasov, slovíčko karoshi v preklade znamená smrť nadmernou prácou. Samozrejme Japonsko nie je jedinou krajinou, ktorá zaznamenala nárast dočasných pracovníkov vo svojej ekonomike. Ale predsa je tu niekoľko vecí, ktorými sa krajina vychádzajúceho slnka odlišuje od iných vyspelých ekonomík. Prvým je to, že ľudia, ktorí si nedokážu nájsť „riadne“ zamestnanie, bez ohľadu na kvalifikáciu, sú často kritizovaní. V iných krajinách nemusia byť. Druhým je to, že Japonsko je kultúra, v ktorej je tvrdá a nadčasová práca vnímaná ako norma. Je nemysliteľné aby ste z práce odišli skôr ako váš šéf. Japonsko je krajinou, v ktorej sú odbory slabé a často sa sústreďujú na spoluprácu so spoločnosťami pre zachovanie dobrých pracovných miest, ktoré na trhu vytvárajú a nie na boj za práva všetkých pracovníkov.
Vráťme sa ale k slovám Shinza Abeho, ktorý upozornil na nárast netradičných pracovných miest v Japonsku. Štátna pracovná skupina pre reformu práce navrhla obmedzenie počtu nadčasových hodín, ktoré firmy môžu od pracovník legálne vyžadovať. Kritici ale tvrdia, že to nestačí. Aj tak je pracovný mesiac na úrovni 100 hodín. Tento rok po prvýkrát japonská vláda zverejnila aj zoznam viac ako 300 spoločností, ktoré porušili pracovné zákony. Administratíva Abeho je však celkovo pro-biznisovo a anti-reguláačne orientovaná.
Japonsko chce riešiť problém znižovania pôrodnosti krajiny a zároveň posilňovania svojej ekonomiky podporou žien. Ale to je len jedna časť problému. Hoci majú muži v Japonsku už dlhší čas lepšie ekonomické aj sociálne postavenie než ženy, aj oni potrebujú pomoc pri hľadaní stability v meniacom sa hospodárstve.
