oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: TASR/AP;thinkstock
Trhy sú v posledných rokoch ovplyvňované peniazmi z centrálnych bánk oveľa viac než nejakými udalosťami, ktoré v bežných časoch vyvolávajú značné turbulencie.
Investori si začínajú zvykať na nízku trhovú volatilitu, šesťmesačná volatilita indexu S&P 500 je teraz menšia ako pred finančnou krízou v roku 2008. V polovici 90. rokov bola volatilita podobne nízka ako dnes, ale veľkosť, zložitosť a prepojenosť trhov bola výrazne menšia.
V čom spočíva problém dlhodobo nízkej volatility?
U investorov vzbudzuje falošný pocit bezpečia. Centrálni bankári sú presvedčení, že to, čo robia, je v poriadku. Zabúda sa pri tom na to, ako rýchlo sa dokážu zmeniť podmienky na trhu. Stratégie, ktoré využívajú pokoj na trhoch, prestávajú fungovať. Tým nepozorovane narastá riziko.
Účastníci trhu si na pokojnú situáciu zvykli, centrálne banky ich svojou politikou nútia investovať do rizikovejších aktív, ako sú napríklad akcie. Tie mnohí investori považujú stále za lacné a atraktívne, pretože napríklad dlhopisy teraz dokáže oceniť len málokto. A aj keď na akciovom trhu občas zahrmí a ceny o pár percent klesnú, každodenná skúsenosť s miernymi výkyvmi pôsobí upokojujúcim dojmom.
Od nízkej nestálosti sa odvíjajú aj rôzne stratégie, na základe ktorých sú investované miliardy dolárov po celom svete. Tie často podľa realizovanej volatility stanovujú expozíciu na akciovom trhu. V súčasnosti sú tieto stratégie samozrejme veľmi obľúbené, avšak o to viac automatických predajných príkazov môže byť spustených v prípade, že nejaká udalosť predsa len dokáže trh rozkývať.
Prečo sú trhy tak stabilné?
Za príčinu výnimočne nízkej volatility sa najčastejšie považuje nižšia miera korelácie akcií, stabilnejšia situácia v globálnej ekonomike či slabšie vnímanie systémového rizika. S tým súvisia aj toky peňazí. Napríklad podľa ETF.com pritečie tento rok do burzovo obchodovaných fondov ďalších 500 miliárd dolárov. Tieto ponúkajú lacný prístup k likvidným rizikovým nástrojom, ktoré sa vďaka pasívnemu prístupu javia ako menej rizikové. Nízka volatilita, podporovaná prílivom peňazí, spätne živí aj pocit menšieho rizika.
Dostávame sa do špirály pripomínajúcej situáciu pred poslednou finančnou krízou. Dopyt po bývaní vtedy podnecoval rast cien, čo umožňovalo poskytovanie hypotekárnych úverov za stále štedrejších podmienok. Rast cien domov zvyšoval hodnotu istiny, a tak ani málo bonitní majitelia hypoték nemali problémy so splácaním. Svoju úlohu zohral aj strach, že nedokážete využiť príležitosť, čo len zvyšovalo mieru rizika ako na strane spotrebiteľov, tak aj na strane poskytovateľov úverov. Aj tá najkonzervatívnejšia banka začne poskytovať rizikové úvery, keď ju k tomu donúti agresívna konkurencia.
Súčasné riziká sú síce diametrálne odlišná od tých pred desiatimi rokmi, ale objem peňazí, ktorý mieri do stále rizikovejších aktív, je podobný. Aj dnes sa chce každý za každú cenu zviesť na vlne rastu trhu, čo vedie k nízkej volatilite. Investori to nesprávne reprodukujú ako väčšiu bezpečnosť, v skutočnosti ale stále väčšie akciové "stádo" znamená narastajúce riziko.
