oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) – Strana Smer sa obáva, že navrhovaná dôchodková reforma v podobe zákona o starobnom dôchodkovom sporení je len prípravou na rozdeľovanie licencií správcovským spoločnostiam bez možnosti adekvátnej kontroly.
„Upozorňujeme všetkých poslancov, že schválenie miklošovsko-kaníkovskej reformy dôchodkového systému je riskantným krokom pre peniaze daňových poplatníkov tak, ako tomu bolo v prípade nebankových inštitúcií. Zároveň zakladá obrovské riziko jej financovania do budúcnosti,“ vyhlásila na dnešnej tlačovej besede podpredsedníčka strany Monika Beňová. Smer sa podľa nej od takéhoto modelu reformy dištancuje a negarantuje ani jeho kontinuitu do budúcnosti. Vládu žiada, aby predložený zákon o starobnom dôchodkovom sporení stiahla a v tíme odborníkov pripravila kvalitný a zodpovedný návrh.
Podľa poslanca NR SR za stranu Smer Jozefa Buriana spočíva hlavné riziko navrhovanej zmeny dôchodkového systému v jej prefinancovaní, keďže odhadovaný deficit v Sociálnej poisťovni, ktorý sa každoročne vytvorí, predstavuje 15 až 17 miliárd Sk. „Počas 30 rokov to znamená 400 až 500 miliárd Sk, pričom z privatizácie SPP je zatiaľ odložených na prefinancovanie len 65 miliárd Sk a z doprivatizácie sa len potenciálne uvažuje o 82 miliardách Sk. Spolu teda nie je zabezpečená ani tretina finančných zdrojov na takúto zložitú finančnú reformu,“ upozornil J. Burian. Smer podľa jeho slov spochybňuje aj prepočty vládneho kabinetu, podľa ktorých sa deficit verejných financií spôsobených prechodom na osobné účty občanov každoročne zmestí do 1 % HDP. Reálne to bude 1,3 až 1,5 %, čo pri plánoch vlády splniť v blízkej budúcnosti maastrichtské kritériá a znížiť celkový schodok verejných financií na 3 % predstavuje pre ekonomiku veľké riziká, zdôraznil Burian. Ako vysvetlil, za týchto okolností to povedie k ďalším škrtom v sociálnej oblasti, zdravotníctve alebo kofinancovaní projektov EÚ.
Zdroje na vyfinancovanie transformačných nákladov reformy sa podľa Buriana v ekonomike nevytvoria aj preto, že súkromné dôchodkové fondy budú kvôli nerozvinutému slovenskému kapitálovému trhu investovať peniaze občanov v zahraničí. „Ekonomika Čile, kde sme boli na študijnej ceste, pritom profitovala z dôchodkovej reformy preto, že 100 % kapitálu investovali doma. Autor tamojšej reformy José Piňera nám odporúčal, aby sme za hranice nevynášali viac ako 20 %,“ uviedol poslanec. Slovenský návrh reformy pritom podľa neho počíta s 40-% minimálnou hranicou investovania na domácom trhu a objavil sa aj návrh na je zníženie až na nulu.
Veľké riziko, ako doplnil Burian, pre dôchodkových sporiteľov predstavuje aj fakt, že štát nijako negarantuje peniaze občanov vložené do súkromných dôchodkových fondov, a to napriek tomu, že mladí ľudia sa budú musieť do nového systému povinne zapojiť. Môže sa tak stať, že po prípadnom krachu príslušnej dôchodkovej spoločnosti neuvidia zo svojich prostriedkov ani korunu.
Smer je podľa Buriana skôr za transformáciu existujúceho priebežného dôchodkového systému a širší rozvoj doplnkového dôchodkového poistenia. V prípade realizácie dôchodkovej reformy presadzuje jej rozbehnutie až po vstupe do EÚ tak, aby ju bolo možné koordinovať aj s ostanými členskými štátmi, a pri menšom počiatočnom rozsahu kapitalizačného piliera v objeme najviac 4 až 5 %. Ako doplnil, nebolo by tak ohrozené jej prefinancovanie a v štátnej kase by zostali zdroje aj na diaľnice, vzdelávanie a podporu projektov EÚ.
