Asi len málokto si dokáže predstaviť, že by sa zajtra prebudil a zistil, že štát, v ktorom od svojho narodenia žil, v noci prestal existovať a bezo zvyšku sa rozpadol.
Život na území zastrešenom politickou mocou a fungujúcimi zákonmi považujeme za samozrejmosť a jednu zo základných istôt. U nemalého množstva suverénnych štátov ale v poslednej dobe možno pozorovať nebezpečne rastúci počet príznakov úpadku. Pozrime sa, ktoré sú to.
Ekonomika
Ekonomický rast spomaľuje, neskôr je vystriedaný stagnáciou a v samotnom závere poklesom.
Reálne mzdy neustále klesajú, v dôsledku čoho klesá aj životná úroveň väčšiny spoločnosti.
Pracovať prestáva byť výhodné kvôli rastu daní a ďalších povinných odvodov.
Prostriedky určené na správu infraštruktúry alebo zlepšovanie stavu životného prostredia sú využívané na výplatu dôchodkov a sociálnych dávok, ktoré nie je možné financovať z iných zdrojov.
Ľudia sú nútení požičiavať si peniaze aj na financovanie chodu domácností a drobné výdavky.
Počet firiem a domácností ocitajúcich sa v platobnej neschopnosti prudko rastie.
Nákupné strediská a menšie maloobchodné reťazce kvôli poklesu počtu zákazníkov zatvárajú.
Výroba klesá a podniky prepúšťajú podstatnú časť zamestnancov.
Na trhoch sa bez varovania tvoria veľké investičné bubliny.
Spoločnosť
Ľudia kvôli potrebe finančného zabezpečenia rezignujú na etické správanie sa.
Vytráca sa sociálne cítenie, spoločnosť sa radikalizuje, rastie sebeckosť a zištnosť.
Narastá počet a frekvencia páchania závažných kriminálnych činov s finančnou motiváciou.
Vláda je nútená schvaľovať stále viac spoločensky regulatívnych zákonov.
Ľudia prestávajú žiť podľa svojich predstáv a želaní, slovo chcem je stále častejšie nahradzované slovom musím.
Záujmové skupiny napriek nedostatku finančných prostriedkov si vyžadujú stále rovnaké príjmy.
Politické konflikty prerastajú do fyzických stretov názorovo protikladných skupín a vrcholia násilnými občianskymi nepokojmi.
Politika
Zdroj ekonomickej a spoločenskej krízy je predstaviteľmi štátu odsúvaný za jeho hranice.
Politici spoločnosť presviedčajú, že situácia je v skutočnosti oveľa lepšia, než sa zdá.
Rastúce vládne výdavky sú prezentované ako prostriedky vynaložené na boj s ekonomickou stagnáciou, financie sú však utrácané neproduktívne a kontraproduktívne.
V snahe o zamaskovanie skutočných problémov štát podporí spoločensky neetické a finančne nezodpovedné správanie sa firiem a domácností.
Ľudia sú vyzývaní k životu nad svoje finančné možnosti s vysvetlením, že na dlhovom financovaní výdavkov nie je nič zlého.
Jediným cieľom politických strán je zostať pri moci, služba štátu sa vytráca.
Novo schvaľované zákony jednostranne posilňujú právomoci vládnucich politických strán.
V spoločnosti je cielene vytváraný pocit vonkajšieho i vnútorného ohrozenia.
Ľudia sú nútení k výslovnému preukazovaniu lojality voči štátu a forme štátneho zriadenia.