oPeniazoch.sk, VS;napi Foto:SITA
Šéfovi Európskej centrálnej banky došla trpezlivosť, Mario Draghi uznal posilnenie eura. Jeho zlosť je pochopiteľná, pretože ak by pokračoval rast jednotnej meny, znamenalo by to, že eurozóna začína prehrávať menovú vojnu. A v tejto vojne je práve Draghi jedným z generálov.
Ale prečo sa vlastne vedie menová vojna? Stručne povedané kvôli konkurencieschopnosti. Veľa krajín totiž vidí východisko z krízy v zoslabovaní vlastnej meny. A prečo je pre ekonomiku výhodná slabá mena? Najjednoduchšie vysvetlenie bude na názornom príklade.
BMW v minulom roku na americkom trhu ponúkalo svoj model X1 za 30 000 dolárov. Predpokladajme, že výroba stála 29 000 dolárov, z tejto sumy každý cent výrobca zaplatil doma, teda v eurách. Pre zjednodušenie si zavedieme vlastný kurz dolára k euru jedna k jednej, čiže výroba modelu X1 vyšla na 29 000 eur. Počas jedného roka však euro posilnilo o 6 percent, čo sa skutočne stalo, a tak po roku museli za 1 euro zaplatiť 1,06 dolára.
BMW v USA, a to najmä v tomto spodnom segmente, nemohli zvýšiť cenu, pretože je v konkurenčnom boji s americkými a japonskými rivalmi. Tým pádom môže za svoj najmenší "mestský tereňák" aj naďalej pýtať len 30 tisíc dolárov. Keď si tieto peniaze prinesie domov, musí zaplatiť alsaským oceliarom za plechy a nemeckých robotníkom za ich prácu. Bohužiaľ musí konštatovať, že z 30 tisíc dolárov, tým, že dostane o 6 percent menej, získa len 28.200 eur, čiže na každom aute prerobí 800 eur. Nezostáva tak žiadna iná možnosť, ako zavrieť imaginárnu fabriku, prepustiť pracovníkov a do Európy môžu húfne prichádzať vďaka slabému doláru americké off – roady.
To je samozrejme veľmi zjednodušený príklad, vo vnútri každej ekonomika spôsobujú výkyvy mien veľa zmien. Podstatné ale je, že v menových vojnách sú len víťazi a porazení, jedna mena dokáže posilniť len na úkor oslabenia tej druhej. Ťažko by sme si mohli predstaviť situáciu win-win.
Vývoj exportu a tlmený hospodársky rast nie sú to jediné, prečo má šéf ECB vrásky na čele kvôli obavám, či bude euro ďalej silnieť. Bolesti hlavy mu spôsobujú aj európske makro dáta, ktoré sa nápadito podobajú tým zo začiatku 90. rokov v Japonsku. Vtedy tam zaznamenali klesajúce ceny a stagnujúcu ekonomiku, čo odborníci označili terminológiou deflačná špirála. Ázijská ostrovná krajina potrebovala dve desiatky rokov aby sa vyhrabala zo stavu, kde nič nefunguje ako v "normálnom" inflačnom prostredí. Veď ak ceny klesajú, nikto sa nerozbehne za nákupmi. Zajtra dostane rovnaký produkt ešte lacnejšie ako dnes. A ak nie je spotreba, továrne nevyrábajú a teda pracovníkov nepotrebujú. Tento bludný kruh chce za každú cenu preťať Mario Draghi.
K tomu, aby sa mu to podarilo, sa musí postarať o infláciu. Vyplýva to aj z jeho splnomocnenia, má dávať pozor na to, aby inflácia z dlhodobého hľadiska dosiahla a zostala na žiaducej úrovni okolo dvoch percent. Avšak inflácia je v eurozóne už dlho nebezpečne nízka, podľa najnovších údajov dosahuje pol percenta.
Ako môže ECB podporiť infláciu? Nie je to ľahká úloha. Zníženie úrokových sadzieb môže teoreticky zvýšiť mieru inflácie, ale základnú sadzbu už nie je veľmi kam znížiť, je na úrovni 0,25 percenta. V zásade by mohla klesnúť aj pod nulu, predchádzajúca prax ale ukazuje, že by to nemalo príliš veľký účinok.
Konkurenčná japonská centrálna banka, alebo americký Fed, to majú jednoduchšie. Na rozprúdenie ekonomiky a vyvolanie inflácie im stačí spustiť rotačky a vytlačiť nové peniaze. Trh zaplavia množstvom bankoviek, čo generuje infláciu, a môže vyvolať hospodársky rast. Ide o tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE), ktoré ako recept na krízu zabral aj v Japonsku. Ale k tomu museli vytlačiť skutočne veľa jenov, celková suma sa pohybuje okolo 1400 miliárd dolárov. ECB to ale urobiť nemôže. Bránia jej v tom základné stanovy, ale aj Nemci. Tlačenie peňazí v praxi znamená, opäť zjednodušene povedané, že banky nakupujú za peniaze na účtoch vládne alebo korporátne dlhopisy. Nemci sú z toho na prášky, už vidia pred sebou španielskeho, alebo talianskeho financmajstra ako si mädlia ruky od radosti, že prekročenie ich vládneho rozpočtu zaplatí ECB. Istú možnosť však táto inštitúcia sídliaca vo Frankfurte má. Dokáže otvoriť kohútik peňazovodu, z ktorého al eprúd nepotečie, očakávať sa dá len kvapkanie. V žiadnom prípade to nebude zdroj, ktorý by bezpodmienečne presvedčil skeptických investorov.
Kurz eura oči doláru začína pripomínať preťahovanie sa lanom. Európski politici by radi zoslabili spoločnú európsku menu, ale poklesy amerických výnosov pôsobia presne opačne, povedala Kathy Lienová, riaditeľka BK Asset Management pre CNBC. Podľa odborníčky sú tieto dve protichodné sily dostatočne silné na to, aby udržali kurz menového páru dlhodobo na úrovni 1,36 -1,4. "Kurz eura oči doláru začína pripomínať preťahovanie sa lanom. Európski politici by radi zoslabili spoločnú európsku menu, ale poklesy amerických výnosov pôsobia presne opačne," povedala Kathy Lienová, riaditeľka BK Asset Management pre CNBC. Podľa odborníčky sú tieto dve protichodné sily dostatočne silné na to, aby udržali kurz menového páru dlhodobo na úrovni 1,36 -1,4.
Iní analytici tvrdia, že ECB nedokáže spoločnú menu oslabiť ani v prípade, že sa rozhodne pre kvantitatívne uvoľňovanie. Dôvera v ekonomiku eurozóny nedávno spôsobila významný tok finančných prostriedkov do regiónu, čo vyvolalo tlak na zosilnenie meny. Navyše tento pozitívny trend ešte len naberá na sile.
"Kým sa ECB konečne odhodlá pristúpiť ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu a k oslabeniu eura, ešte ubehne veľa času," myslí si David Forrester, devízový stratég Macquarie Bank. Podľa jeho názoru môže ECB ešte znížiť úrokové sadzby, ale príčinou deflácie nie je silné euro, ale nedostatočný rast úverov.
Patrick Bennett, menový odborník CIBC je presvedčený, že základný podnet pre oslabenie eura nemá prísť z eurozóny, ale od dolára. "Musíme vyčkať na koniec taperingu. Potom už budeme poznať konkrétne očakávania, kedy sa môžu začať zvyšovať úrokové sadzby v Spojených štátoch,“ povedal .
V každom prípade treba vidieť na pleciach ECB veľký politický tlak. Nedávno porejavil znepokojenie nad silným eurom aj európsky komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani. Ako povedal, výmenný kurz eura voči doláru je teraz zlý len pre španielsku, taliansku a francúzsku ekonomiku, ale v dlhodobom horizonte môže byť rovnako zlý aj pre Nemecko. Podľa jeho názoru, by sa ECB mala reštrukturalizovať po vzore amerického Federálneho rezervného systému. Okrem inflácie by sa ECB mala zamerať aj na tvorbu pracovných miest. Aj v tomto prípade sa dá očakávať, že posledné slovo bude mať opäť Angela Merkelová.
